Počas výkonu trestu si však 11 dní nelegálne vychutnával slobodu a pritom tak zmrzol, že mu museli amputovať obe končatiny. Domov k rodine v Krásnohorskom Podhradí sa po odpykani navýšeného trestu vrátil len nedávno a skončil na vozíku.
„Povedali na mňa a pykal som za skutočného zlodeja. Neukradol som žiadne tri sliepky a ani jedného kohúta, no dostal som rok basy. Tam sa mi veľmi cnelo za rodinou, najmä tromi deťmi,“ hovorí Róbert, ktorý je už doma.
V osudný deň pred vyše dvoma rokmi v zime počas práce väzňov na otvorenom pracovisku v košickej pekárni však zmizol dozorcom a až 11 dní unikal mužom zákona. Hoci každý si myslel, aj jeho družka si to priala, že sa ukáže u nich doma, nebola to pravda. „Túlal som sa kade-tade po meste, na stanici a keď som videl policajtov, rýchle som sa niekde ukryl. Jedol som len na zem spadnuté orechy a umýval sa v špinavej vode. Nemal som nič hrubšieho na sebe a boli už aj mrazy. Spal som pod mostom...“ spomína Róbert, ktorý mal v tom čase do prepustenia na slobodu už asi len tri mesiace. Keď ho znova chytili, pridali mu rok basy... Okrem toho, žiaľ, prišiel o nohy. „Mal som omrzliny, lebo som chodil iba v šľapkách. Teraz už viem a veľmi ľutujem, lebo nestálo to za to utiecť. Bola to obrovská chyba!“ dodal Róbert.
Jeho družka Zuzana (32), s ktorou má deti Zuzanu (11), Róberta (10) a Patrika (7) vraví, že len teraz dostal prvú sociálnu dávku okolo sto eur, no musí s ním chodiť po lekároch, pretože po amputácii nasledujú nevyhnutné rehabilitácie a dostane zrejme protézy.