Jeho poslednými pretekmi sa stal šprint v 9. finálovom kole Svetového pohára. Dobre nedopadol, nepostúpil ani do stíhacích pretekov, no po dobehnutí mu v cieli vírili v hlave iné myšlienky. Spájali sa najmä s krásnymi spomienkami na vzácne chvíle, ktoré s biatlonom zažil.
Na otázku, či naozaj zavesí na klinec bežky a malokalibrovsku, presvedčivo reagoval: "Je to tak, sú to moje posledné preteky vo Svetovom pohári v kariére. Ešte som si napánoval armádny CISM, tam ešte na trať vybehnem, no naozaj, Holmekollen v tej vrcholnej podobe znamená pre mňa definitívnu rozlúčku s kariérou."
Prišiel do cieľa a mohol sa pred ním premietať aj celoživotný biatlonový príbeh. "Ja už dlhšie viem o konci, vynárala sa nostalgia, no ozýval sa aj nový život. Nastal čas, keď sa treba venovať rodine, manželke, ktorá už chodí do roboty, trojročnému synovi. Čo bude ďalej, to som si úplne nerozmyslel."
Matej Kazár bude mať na čo spomínať, len na majstrovstvách sveta bol jedenásťkrát, na olympiádach tri razy. "Najlepšie spomienky sa budú spájať s piatym miestom na olympiáde v Soči roku 2014, keď som s Paľom Hurajtom vytvoril zostavu v miešaných štafetách spolu s Nasťou Kuzminovou a Jankou Gerekovou. To boli moje najkrajšie preteky kariéry, výborne sme strieľali a Hury podal super výkon. No a krásne spomienky si zachovám aj z medailovej priečky nášho štafetového mixu v Kontiolahti pred siedmimi rokmi na Svetovom pohári, alebo keď sme boli štvrtí v Östersunde pred dvoma, takéto umiestenia dokážu chytiť za srdce."
Aj viac mohol Matej Kazár v biatlonovom živote dosiahnuť, jeho stropom v individuálnych pretekoch navždy bude 10. priečka pred tromi rokmi v kanadskom Canmore v 'masse', s jediným nepresným výstrelom z 20-tich. "Vždy sa to odvíja od očakávania. V tejto sezóne bolo dosť veľké, veľmi som sa snažil presadiť, aj atakovať top desiatku. Veril som si, ale hneď po prvých pretekoch som vedel, že to bude ťažké. Sústredil som sa na ne, pretože úvod je vždy veľmi dôležitý, ale nebolo to ono, bežecky som dosť zaostával. Asi je to vekom, ktovie, no organizmus už štrajkoval."
Vždy sa považoval za oporu tímu, teraz odchádza a dôležité bude, či má za sebou aj náhradu. "Ja sa neobávam, mladí sa hlásia o slovo. My sme boli dosť silná generácia, ja, Miro Matiaško, Dušan Šimočko, považovali nás za ťahúňov. Verím tomu, že sa objaví silný ročník a tiež zoberie opraty vývinu pevne do rúk. Najskôr samozrejme v juniorskej kategórii, a potom s plynulým prechodom k mužom, čo považujem za veľmi dôležité, v minulosti nám takýto skok narobil dosť problémov."
Matej Kazár trpezlivo počas kariéry čakal na prienik podobný, aký ukázal Pavol Hurajt, bronzový olympionik. "Je mi ľúto, že sa mi to nepodarilo. Pamätám si, keď som bol bežecky na vrchole, trebárs na majstrovstvách sveta pred šiestimi rokmi v Novom Měste na Morave, ale aj na olympiáde, tak ma neposlúchla streľba. V Soči na ZOH som začal šprint s tromi trestnými okruhmi a skončil som na 37. mieste. Ak by som len raz netrafil, mohol som byť okolo desiatky a už by som v stíhačke bojoval o medailu. Šťastie ma v tomto obišlo, celkove mi však doprialo a môžem spokojne odísť."
