Urobil tak v deň 20. výročia začiatku náletov NATO na bývalú Juhosláviu, informovala tlačová agentúra Hina. NATO začalo s bombardovaním s cieľom ukončiť tvrdý zásah srbských ozbrojených zložiek proti albánskej väčšine v Kosove. V Prištine si preto pripomínali nedeľňajšie výročie ako významný medzník na ceste ku kosovskej nezávislosti.
Viaceré veľvyslanectvá západných štátov v Belehrade vydali v nedeľu spoločné vyhlásenie, ktorým vyjadrili ľútosť nad civilnými obeťami bombardovania i nad všetkými obeťami vojen, ktoré sprevádzal rozpad Juhoslávie. Prisľúbili, že budú ešte intenzívnejšie pracovať v záujme trvalého mieru a stability v regióne. Podľa vyhlásenia Šešeljovej Srbskej radikálnej strany (SRS) bolo spálenie vlajok symbolickým aktom, ktorý mal demonštrovať jej postoj k obom medzinárodným zoskupeniam.
Na proteste v centre Belehradu sa zišlo niekoľko stoviek predstaviteľov, členov a stúpencov SRS. "Srbský národ nikdy nezabudne na brutálne, zločinné bombardovanie Srbska" ani sa nikdy "nezmieri s myšlienkou", že by sa Belehrad mohol stať členom NATO, vyhlásil na zhromaždení Šešelj.
Srbsko taktiež nemá podľa neho čo hľadať v EÚ, ktorej súčasťou sú - ako uviedol - "všetci najhorší nepriatelia srbského národa". Pre srbských radikálov je jedinou správnou voľbou zbližovanie s Ruskom a členstvo v ním vedenej Organizácii Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti, vyhlásil Šešelj, ktorého odsúdili v Haagu za vojnové zločiny.
Niektorí účastníci demonštrácie niesli vlajky na podporu "Veľkého Srbska" a odznaky s nápisom "V Srebrenici nedošlo k nijakej genocíde".
Predstavitelia Kosova si v nedeľu uctili pamiatku obetí kosovskej vojny z rokov 1998 a 1999, ktorá si vyžiadala tisíce životov.
"Je úžasné, že obyvatelia Kosova sú slobodní a že ich deti môžu vyrastať doma a chodiť do škôl, a to všetko je vďaka leteckej operácii NATO," povedal agentúre AP kosovský premiér Ramush Haradinaj.
Pred 20 rokmi - 24. marca 1999 o 19.30 h - sa začala operácia Spojenecká sila, v rámci ktorej Severoatlantická aliancia bombardovala ciele na území vtedajšej Juhoslovanskej zväzovej republiky, resp. Srbska. Stalo sa tak po tom, ako Juhoslávia odmietla mierový plán pre Kosovo. Vtedajšie juhoslovanské úrady na čele so Slobodanom Miloševičom vyhlásili vojnový stav.
Bombardovanie spôsobilo poškodenie miestnej infraštruktúry, hospodárskych objektov, škôl, nemocníc a kultúrnych pamiatok. Po 78 dňoch náletov Miloševič pristúpil na medzinárodný mierový plán na ukončenie bojov v Kosove.