Hizballáh je - spolu s Iránom a Ruskom - kľúčovým spojencom a podporovateľom susednej Sýrie, kde ozbrojenci tohto hnutia po boku vojakov armády vernej sýrskemu prezidentovi Bašárovi Asadovi bojujú v občianskej vojne proti protivládnym povstalcom a džihádistom.
Vodca Hizballáhu Hasan Nasralláh v utorok v televíznom prejave vyhlásil, že jediná možnosť, ktorá zostala Sýrčanom, aby získali svoje územie (Golanské výšiny) späť, a Palestínčanom, aby dosiahli svoje "legitímne práva", je "odpor, odpor a odpor".
Rozhodnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa, týkajúce sa zvrchovanosti Izraela nad Golanmi, Nasralláh označil za "rozhodujúci zlom v histórii arabsko-izraelského konfliktu". Podľa Nasralláha tým Trump zasadil "osudový úder" tomu, čo sa zvykne označovať za mierový proces v regióne a čo je založené na koncepte výmeny územia za mier.
Nasralláh vo svojom vyhlásení vyzval Ligu arabských štátov (LAŠ), aby prešla od slov k činom, aj keď Sýria, ktorej Golanské výšiny aj podľa OSN patria, bola z tejto organizácie dočasne vylúčená po krvavom potlačení prodemokratických demonštrácií v roku 2011.
Vodca Hizballáhu navrhol, aby sa LAŠ touto problematikou zaoberala už na svojom najbližšom summite, ktorý sa bude konať koncom marca v Tunisku. Podľa neho by LAŠ mala žiadať stiahnutie arabskej mierovej iniciatívy z programu rokovaní o izraelsko-palestínskom probléme. Ide o iniciatívu, ktorá sa zrodila v roku 2002 v Bejrúte. Izrael by sa podľa nej mal stiahnuť zo všetkých území, ktoré obsadil v roku 1967. Výmenou za to by získal normalizáciu svojich vzťahov so všetkými arabskými štátmi.
Trumpovo rozhodnutie v súvislosti s Golanskými výšinami vyvolalo odsúdenie a kritiku LAŠ, ako aj viacerých krajín vrátane Libanonu, Turecka, Iránu a Saudskej Arábie.
Hizballáh je jediným hnutím, ktoré po skončení občianskej vojny v Libanone (1975 - 1990) nezložilo zbrane. V roku 2000 Hizballáh dosiahol odsun izraelských jednotiek z juhu Libanonu, a tým aj ukončenie okupácie tejto časti územia židovským štátom. Izrael rozmiestnil svojich vojakov v južnom Libanone v roku 1978 s odôvodnením, že majú brániť útokom povstaleckých skupín na severnú časť židovského štátu.
V roku 2006 viedol Hizballáh s Izraelom mesiac trvajúci ozbrojený konflikt - tzv. druhú libanonskú (júlovú) vojnu. Libanonská armáda sa do týchto bojov vôbec nezapojila. Konflikt sa skončil prímerím, ale na demarkačnej čiare medzi Libanonom a Izraelom sporadicky aj naďalej dochádza k ozbrojeným potýčkam. Okrem toho Izrael podozrieva hnutie Hizballáh, že v časti Golanských výšin, ktoré má pod kontrolou Sýria, vybudoval svoju vojenskú sieť.