Nový Čas overoval, do akej miery má Štefan Harabin šancu uspieť na znefunkčnenom Ústavnom súde a dosiahnuť svoj cieľ - novú voľbu prezidenta. V podaní Harabin namieta, že Čaputová pri financovaní svojej volebnej kampane podľa neho obišla zákon, a to i v dôsledku kumulácie priamej podpory kandidáta Roberta Mistríka, ktorý pred voľbami odstúpil, a tretích strán. Podľa Jána Mazáka jeho podanie nemá šancu na úspech.
Do koľkých dní musí byť sťažnosť prijatá a posúdená a čo sa stane ak o nej Ústavný súd nestihne pre nedostatočný počet sudcov rozhodnúť včas?
- O návrhu na začatie konania vo volebných veciach by malo plénum Ústavného súdu rozhodnúť do 90 dní od jeho doručenia. V tej istej lehote sa musí taký návrh aj predbežne prejednať. Účelom takého predbežného prejednania je rozhodnúť, či sa návrh prijme na ďalšie konanie alebo odmietne bez ďalšieho postupu.
Ústavný súd má v súčasnosti len 4 sudcov a preto nemôže konať a rozhodovať ako plénum, ktoré vyžaduje najmenej 7 sudcov. Zabezpečiť dostatok sudcov na Ústavnom súde je, so zreteľom na ochranu ústavnosti, povinnosťou Slovenskej republiky, t.j. štátu. Ak štát zlyhá, potom nastupuje jeho zodpovednosť, ktorú je možné uplatniť v danom prípade len v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva. Právomoc Súdneho dvora Európskej únie v takej veci neexistuje.
Čo sa stane so sťažnosťou ak nebude na Ústavnom súde dostatočný počet sudcov?
- Návrh neúspešného kandidáta sa zaregistruje a to je všetko čo by bolo možné za daného obsadenia Ústavného súdu vo veci urobiť, pravda, ak uvažujeme o tom, že o riadnom návrhu vo volebných veciach rozhoduje plénum.
Podľa môjho názoru, aj bez toho, aby som čítal celé jeho podanie, však Š. Harabin nepodal riadny, všetkými náležitosťami vybavený návrh.
Jedna z rozhodujúcich a podstatných náležitostí návrhu na začatie konania vo volebných veciach je označenie účastníka, proti ktorému návrh smeruje. A to je kandidát, ktorý bol zvolený za prezidenta (§ 160 ods. 1 písm. a/ nového zákona o ústavnom súde).
Prezident však zatiaľ nebol zvolený. Preto návrh Š. Harabina nemôže byť v skutočnosti návrhom na začatie konania. Bez zvoleného prezidenta je také podanie, aké urobil Š. Harabin len neúplný návrh, o ktorom netreba konať a rozhodovať v pléne. O takom nekvalifikovanom podaní by mal rozhodovať sudca spravodajca ako samosudca a mal by ho odložiť podľa § 53 nového zákona o ústavnom súde, ktorý ustanovuje: ak sudca spravodajca z obsahu podania zistí, že nejde o návrh na začatie konania, podanie odloží. O odložení podania písomne vyrozumie toho, kto sa s podaním obrátil na ústavný súd. Vec tým definitívne končí.
Odloženie takého podania by malo byť jedinou logickou reakciou Ústavného súdu, resp. sudcu spravodajcu. Bez toho, aby návrh obsahoval označenie kandidáta, ktorý bol zvolený za prezidenta sudca spravodajca nemôže vec pripraviť na predbežné prerokovanie, navrhnúť rozhodnutie vo veci samej, nemá od koho vyžiadať vyjadrenie na návrh a podobne. Jednoducho, taký návrh aký podľa Š. Harabin je nespôsobilým základom na konanie Ústavného súdu.
Len pre úplnosť poznamenám, že účastníkom konania v tejto veci nemôžu byť v žiadnom prípade dvaja kandidáti, ktorí postúpili do druhého kola volieb. Ani jeden z nich ešte nebol zvolený za hlavu štátu.
Čo môže Harabin sťažnosťou dosiahnuť?
Neúplným návrhom nemôže Š. Harabin dosiahnuť žiadne vecné rozhodnutie, takže považujem za zbytočné, už aj s ohľadom na predošlé stanovisko, uvažovať o možných výrokoch pléna.
Má parlament aspoň teoretickú šancu navoliť potrebný počet ústavných sudcov tak, aby stihli v plenárnom zložení rozhodnúť o Harabinovej sťažnosti?
- Má, ak si uvedomí svoju rozhodujúcu zodpovednosť za voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu. K tomu sa nedá viac uviesť, navyše, nevieme, či prezident nebude trvať na tom, aby mu parlament predložil všetkých 18 kandidátov. Taký jeho postoj by mohol obsadzovanie Ústavného súdu skomplikovať, lenže aj v takej situácii by bola plne politicky, ba aj právne zodpovedná národná rada.