Zafarbené vajíčka poznali už starí Číňania, Egypťania či Peržania. „Na území Slovenska ich dokladajú náleziská v slovanských hroboch zo 7. storočia n. l.,“ prezradila Martina Saktorová (25) zo Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici s tým, že okrem histórie a významu zdobenia vajíčok predstavia aj najrôznejšie techniky výzdoby kraslíc.
Na Slovensku sa totiž v porovnaní s inými národmi zachovalo najviac spôsobov výzdoby kraslíc. „Ukazujeme majstrovstvo tradičných foriem zdobenia, ako je batikovanie, voskovanie či vyškrabovanie. Nemožno zabudnúť ani na preslávenú techniku fabergé, ktorá pripomína skvosty z dielne excelentného zlatníka Petra Carla Fabergého. Zaujímavosťou sú aj najstaršie kraslice z našich zbierok z roku 1908, ktoré sú ešte plné, či technika leptania z Polichna,“ dodala Saktorová.
Symbol plodnosti a znovuzrodenia
Kraslica, známa aj ako veľkonočné vajce, maľované vajce, červené vajce, križľané vajce či cifrované vajce, je zdobené slepačie, kačacie, husacie alebo iné vajce, ktoré patrí k symbolom Veľkej noci. Vajce je symbolom plodnosti a znovuzrodenia. V kresťanstve symbolizuje aj prázdny hrob Ježiša Krista, z ktorého vstal z mŕtvych.
Najstaršie kraslice zo zbierok múzea sú z roku 1908. Zaujímavosťou je, že sú plné. V minulosti sa ozdobovali najmä uvarené vajíčka, pretože mládenci by sa urazili, keby im dievčence podarovali len prázdne škrupiny.
Zafarbené v cibuľových šupkách a leptané octom či šťavou z kyslej kapusty pomocou drievka. V múzeu sa s touto technikou už dávno nestretli, až teraz im doniesli takto zdobené kraslice z Polichna. V technike svojich predkov tam pokračujú.
Kópia Fabergého vajca, tzv. renesančné vajce. Ide o 80 % kópiu, originál vlastní anglická kráľovná Alžbeta II. Fabergého vajíčka sú vlastne šperky v tvare veľkonočného vajíčka. Niektoré v sebe ukrývajú mechanizmus, figúrku či stavbu.
