Hovoríte, že ste drahí. Čiže u vás si nemôžem kúpiť lacný zájazd?
To sa nedá, fakt nemáme lacné zájazdy. Nie všetky síce stoja 100-tisíc, ale 2- až 3-tisíc je taký priemer. My chceme mať elitu, to však neznamená, že to musí byť len bohatá klientela. Berieme inteligentných dobrých ľudí, ktorí sú pripravení zdieľať zážitky s ostatnými. V tom je to naše elitárstvo. A nechodíme len na druhý koniec sveta. Náš najlacnejší je 17-dňový zájazd do Škandinávie za 950 eur. Tiež robíme napríklad Balkán, čiže nielen Chorvátsko, ale aj vrátane Srbska, Kosova, Čiernej Hory, Macedónska...
Keď beriete klienta, dajme tomu do Nepálu, do Himalájí, aj skúmate, či na to má fyzicky a psychicky?
Pri všetkých cestách uvádzame náročnosť. Jasne im dopredu povieme, čo ich čaká. Väčšinu ciest máme takých, ktoré zvládne každý, aj rodiny s deťmi. A keď ideme na niečo ťažšie, ako sme boli napríklad prednedávnom na južnom póle, čo stálo 100-tisíc, tak klient podpísal, že ide na vlastné riziko. Tam, keď sa niečo stane, tak vám nikto nepomôže. Paradoxne tak najdrahšia cesta poskytovala najhoršie služby.
Dá sa dnes ešte zažiť ozajstné dobrodružstvo, keď máme satelitné mapy v mobile, sociálne siete sú plné cestovateľov a klientom vaša cestovka všetko zabezpečí?
Máte pravdu, že dnes sa ľudia vyberú na druhý koniec sveta a podľa mobilnej aplikácie si odškrtávajú, čo mali vidieť a navštíviť a spolu s nimi sú tam tisícky ďalších. Toto už nie je žiadne dobrodružstvo a my takto nefungujeme. Zoberieme klientov síce aj na miesta, ktoré skrátka vidieť musia – napríklad na Viktóriine vodopády, ale potom ideme po našich vlastných trasách. Všade viete odbočiť z cesty. A tam na vás čaká pravé dobrodružstvo.
