Príslušné prezidentovo nariadenie vyvolalo značné pobúrenie, informuje agentúra AFP. Sudkyňa Ivani Silva da Luz v piatok miestneho času rozhodla, že plánované nedeľňajšie oslavy vojenského prevratu z roku 1964 nie sú "zlučiteľné s procesom demokratickej obnovy" presadzovanej ústavou z roku 1988. Zdôraznila tiež, že pamätné dni musí schváliť parlament.
Bolsonarovo nariadenie, podľa ktorého majú ozbrojené sily 31. marca zorganizovať oslavy zvrhnutia prezidenta Joaoa Goularta, sa stretlo s rozsiahlou kritikou. Generálna prokuratúra vyzvala tento týždeň vojakov, aby "sa zdržali" vzdávaniu úcty režimu, ktorý sa dopúšťal "vážneho porušovania ľudských práv".
Krajne pravicový prezident, ktorého preferencie v marci klesli po tom, ako séria politických škandálov poznačila jeho prvé tri mesiace vo funkcii, pre svoju kontroverznú myšlienku získal len malú podporu mimo vlastnej ultrakonzervatívnej strany PSL, konštatuje AFP.
Odpor voči pripravovaným oslavám, ktoré už viaceré armádne útvary stihli uskutočniť, podľa agentúry rástol aj medzi radovými občanmi. Na sociálnych médiách sa objavili výzvy, aby ľudia v nedeľu vo veľkých mestách ako Sao Paulo a Rio de Janeiro protestovali proti vojenskej diktatúre a pripomenuli si jej obete.
Bolsonaro, bývalý výsadkár a otvorený obdivovateľ niekdajších diktátorov, je od obnovenia demokracie v juhoamerickej krajine v roku 1985 jej prvým prezidentom, ktorý verejne vyzdvihol bývalý vojenský režim. Prezidentov hovorca minulý pondelok uviedol, že Bolsonaro nepovažuje udalosti z 31. marca 1964 za vojenský prevrat. Naopak, "civilisti a vojaci" podľa neho spojili svoje sily v ťažkých časoch a krajinu priviedli späť na správnu cestu.
Pod tlakom kritiky Bolsonaro v stredu vydal objasnenie, podľa ktorého by si ozbrojené sily mali "pripomenúť" spomínané udalosti, nie ich oslavovať. V Brazílii evidujú najmenej 434 ľudí, ktorých počas 21-ročnej diktatúry zabili alebo ktorí v tomto období zmizli. Ide síce o oveľa nižšie počty než 30.000 mŕtvych v Argentíne a vyše 3200 obetí v Čile počas tamojších období pravicových vojenských vlád, na rozdiel od iných juhoamerických krajín však Brazília nestíhala armádnych predstaviteľov za zločiny vojenského režimu, dodáva AFP.
