Vyhovel tak požiadavke vlády krajne pravicového prezidenta Jaira Bolsonara, ktorý tieto oslavy nariadil.
Príslušná sudkyňa v piatok konštatovala, že podujatia pripomínajúce prevrat z roku 1964, ktorý bol v Brazílii začiatkom vojenskej diktatúry, nie sú "zlučiteľné s procesom demokratickej obnovy" presadzovanej ústavou z roku 1988. Zdôraznila tiež, že pamätné dni musí schváliť parlament.
Iná sudkyňa sa však v sobotu priklonila na stranu vlády, pričom zdôraznila, že brazílska demokracia je dostatočne silná na to, aby zniesla "pluralitu názorov". "Nevidím žiadne porušovanie ľudských práv, obzvlášť ak sa podobné demonštrácie uskutočnili v kasárňach aj v predošlých rokoch a nemalo to žiadne nepriaznivé dôsledky," napísala sudkyňa odvolacieho súdu.
Prezident Bolsonaro, ktorý je bývalý vojak, nariadil armáde, aby si nadchádzajúcu nedeľu pripomenuli výročie prevratu, a to "primeraným" spôsobom v priestoroch kasární. Niektorí vojaci si pritom kontroverzné výročie pripomínali už v priebehu tohto týždňa.
Bolsonarovo nariadenie sa stretlo s rozsiahlou kritikou. Generálna prokuratúra vyzvala tento týždeň vojakov, aby "sa zdržali" vzdávaniu úcty režimu, ktorý sa dopúšťal "vážneho porušovania ľudských práv". Na sociálnych médiách sa medzitým objavili výzvy, aby ľudia v nedeľu vo veľkých mestách protestovali proti vojenskej diktatúre a pripomenuli si jej obete.
Bolsonaro, bývalý výsadkár a otvorený obdivovateľ niekdajších diktátorov, je od obnovenia demokracie v Brazílii v roku 1985 jej prvým prezidentom, ktorý verejne vyzdvihol bývalý vojenský režim. Prezidentov hovorca minulý pondelok uviedol, že Bolsonaro nepovažuje udalosti z 31. marca 1964 za vojenský prevrat. Naopak, "civilisti a vojaci" podľa neho spojili svoje sily v ťažkých časoch a krajinu priviedli späť na správnu cestu.
