Podľa rakúskej agentúry APA sa víťazstvo Zuzany Čaputovej síce všeobecne očakávalo, napriek tomu je pokladané za "senzáciu". Do značnej miery konzervatívne a kresťansky orientovaná krajina bude mať po prvý raz vo svojich dejinách na poste hlavy štátu ženu, čo sa ešte pred niekoľkými mesiacmi zdalo nemožné, komentuje APA.
Liberálna politička mala pred druhým kolom volieb lepšiu východiskovú pozíciu, do rozhodujúceho hlasovania išla s výrazným náskokom pred renomovaným komisárom EÚ Marošom Šefčovičom. Napriek svojim liberálnym názorom v rodinnej politike dokázala Čaputová dobre zabodovať aj u konzervatívnych a kresťanských voličov, píšu APA i rakúsky denník Der Standard.
Dodávajú, že kariérny diplomat Šefčovič, nestraník nominovaný najsilnejšou vládnou stranou Smer-SD expremiéra Roberta Fica, už Čaputovej náskok nedobehol. Pred hlasovaním sa síce ešte pokúsil získať nevoličov a prívržencov krajne pravicových a pravicovopopulistických kandidátov, ktorí nepostúpili z prvého kola. Tí však zjavne neprišli k hlasovacím urnám - jeden ani druhý z "finalistov" pre nich nebol vzhľadom na svoje jednoznačné proeurópske a prozápadné zameranie prijateľný.
Správy o tom, že Slovensko bude mať prvú prezidentku, priniesli aj početné nemecké médiá. Všímajú si, že Čaputová sa voličom poďakovala aj v jazykoch menšín, čo označila za signál zmeny, pričom občanov vyzvala na jednotu. A pripomínajú, že potrebu zjednotenia vyzdvihol aj Šefčovič, keď súperke gratuloval a povedal jej, že má pred sebou veľkú zodpovednosť. Čaputovej podľa vlastných slov zaslal aj kvety, keďže si to ako prvá žena na poste hlavy štátu zaslúži, uviedol napríklad denník Die Welt. Podľa verejnoprávnej televízie ARD obaja kandidáti v druhom kole na rozdiel od niektorých iných uchádzačov z prvého kola opakovane zdôraznili, že chcú viesť slušný volebný súboj.
Spravodajská televízia n-tv konštatovala, že v mnohých krajinách Európy došlo v uplynulom čase po voľbách k posunu doprava - nie však na Slovensku, keď tam zvíťazila liberálna občianska aktivistka a presvedčená Európanka.
Týždenník Die Zeit podobne uviedol, že Čaputová bola súčasťou hnutia, ktoré po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice demonštrovalo za "slušné Slovensko". Stúpenci protestného hnutia túto právničku presvedčili, aby kandidovala, a odvtedy zaznamenala neobvykle rýchly politický vzostup.
Die Zeit dodáva, že post prezidenta je na Slovensku podobne ako v Nemecku prevažne reprezentatívny, napriek tomu má úspech Čaputovej symbolický význam, pretože táto právnička zastáva postoje, ktoré dosiaľ vo väčšine štátov východnej Európy dosiaľ sotva našli väčšinovú podporu - žiada lepšiu ochranu životného prostredia, chce bojovať proti korupcii a vyslovuje sa za právo na interrupciu.
Agentúra DPA píše, že Čaputovú opakovane kritizovali cirkev a ďalšie konzervatívne skupiny za jej postoje k interrupciám a homosexuálom, samotná kandidátka však po prvom kole uviedla, že jej víťazstvo ukazuje, že Slovensko nie je také konzervatívne, ako si mnohí ľudia myslia.
