Bez riadneho vzdelania a titulu, ale s obrovskou chuťou pre bádanie sa vydala zo sychravého Londýna do horúcej Afriky, aby tam objavila nielen dôležité poznatky, ale v konečnom dôsledku aj svoje šťastie.
Jane Goodall je podľa zoológov legenda. Niečo ako Michael Schumacher vo svete F1. Neúnavná práca tejto ženy nám odhalila okrem iného aj to, ako veľmi sa nám primáty podobajú a že s nimi máme spoločného oveľa viac, ako si myslíme. Jej poznatky zmenili nielen pohľad na šimpanzy, ale aj na celú evolúciu. Nebolo to však jednoduché.
Vysnená Afrika
Narodila sa v roku 1934 v Londýne biznismenovi Mortimerovi Morris-Goodallovi a spisovateľke Margaret Myfanwe. Už ako dieťa nadšene pozorovala vtáky a iné živočíchy v záhrade, o ktorých si písala podrobné poznámky a kreslila si ich. Ponorená v knihách o zvieratách snívala, ako sa raz vyberie pozorovať ich priamo do Afriky. Po zmaturovaní sa zamestnala na Oxfordskej univerzite ako sekretárka, popri tom tiež brigádovala v londýnskej filmovej spoločnosti, aby si zarobila na vytúžený výlet do Afriky.
Veľký deň prišiel v roku 1957, keď ju jeden rodinný známy pozval na svoju farmu v Keni. Jane neváhala ani sekundu a v čase, keď svetu vládol rock and roll a pomaly sa formovali aj slávni Beatles, 23-ročná, mimochodom veľmi pekná žena, vycestovala na exotický kontinent.
Revolučné objavy
V Afrike sa spoznala s uznávaným antropológom a paleontológom Louisom Leakeym. Ten v dievčine okamžite videl veľký talent a cítil, že odolná Jane je ideálna kandidátka na jeho výskum šimpanzov, vo voľnej prírode. Mladá žena súhlasila a jej druhým domovom sa tak na dlhé roky stal Národný park Gombe v Tanzánii.
Goodall nosila z terénu skvelé informácie, no veľa odborníkov nad nimi iba prevracalo očami. Nebrali ju vážne, pretože nemala žiadne vedecké vzdelanie. Preto na Univerzite v Cambridgei v roku 1965 urobila doktorát z etymológie. Stala sa ôsmym človekom v histórii univerzity, ktorému bolo dovolené robiť si doktorandúru bez toho, aby predtým získal čo i len bakalársky titul.
Jane však bola aj po štúdiu tŕňom v oku konzervatívnych vedcov. Prekážal im blízky, až rodinný vzťah, ktorý si mladá žena so šimpanzmi vytvorila. Napríklad im dávala mená. Podľa odborníkov takéto silné väzby na zvieratá nemali vo výskume čo robiť, veď opice stačí označovať iba číslami.
Rodina z pralesa
Jane sa však nedala odradiť. Pre ňu boli Flint, Goliath, Passion, Frodo a ďalšie šimpanzy skutočnou rodinou. Dostala sa k nim tak, že sa každé ráno v rovnakom čase objavila neďaleko miesta, kde sa chodili kŕmiť. Časom ju šimpanzy začali tolerovať a po dvoch rokoch sa jej úplne prestali báť a brali si od nej banány. Túto úspešnú metódu získania dôvery nazvala banánový klub. Vedkyňa napodobňovala ich správanie, trávila čas na stromoch a kŕmila sa s nimi, len aby pochopila ich život.
Zistila, že šimpanzy prejavujú emócie, majú silné rodinné väzby a sociálny systém, rôzne charaktery, ako aj to, že medzi sebou komunikujú na základe primitívneho jazyka zloženého z rozličných zvukov, gest a mimiky. Všimla si, že sa medzi sebou vďaka tomu spoznávajú rovnako ako ľudia. Prelomovým zistením bolo, že šimpanzy jedia mäso a používajú nástroje - čo bola zručnosť pripisovaná dovtedy výhradne ľuďom.
Podľa Goodallovej zistení zrazu človeka s opicou spájalo oveľa viac, ako vedci predpokladali. „So šimpanzmi máme rovnaké DNA až na 98,6 %. Úžasné sú aj podobnosti v štruktúre nášho imunitného systému a v zložení krvi. Anatómia mozgu je takmer totožná, len náš je väčší. Majú podobné gestá a emócie, používajú nástroje a dokonca si ich vedia vyrobiť,“ prezradila pred tromi rokmi v rozhovore pre Nový Čas Nedeľa a pokračovala.
Skutočná láska
V roku 1962 prišiel holandský filmár a fotograf barón Hugo van Lawick do divočiny, aby o mladej Angličanke natočil dokument. Dvojica sa do seba zamilovala, v marci 1964 si povedali áno a o tri roky neskôr sa im narodil syn Hugo Eric Louis. Romanca v roku 1974 skončila rozvodom. Neskôr sa vydala za Dereka Brycesona, člena tanzánskeho parlamentu a riaditeľa tamojších národných parkov. Keď Bryceson v roku 1980 zomrel, Jane si už lásku nenašla a zostarla sama. Teda so svojimi šimpanzmi.
Pohrúžená do svojho poslania stala sa z Goodall naslovovzatá odborníčka na primáty, o ktorých napísala mnoho kníh. V 70. rokoch minulého storočia založila The Jane Goodall Institute, ktorého cieľom je výskum, vzdelávanie a ochrana divokej prírody. Jane sa dodnes nevzdala sna o lepšom svete a spolu so svojimi kolegami bojuje nielen za svoje milované šimpanzy, pretože ako sama hovorí: „Nemôžeme dovoliť, aby naše deti uverili tomu, že pre túto planétu už neexistuje žiadna nádej na záchranu.“
5 prevratných vecí, ktoré zistila o šimpanzoch
- 1. Vyrábajú a používajú nástroje.
- 2. Lovia a jedia mäso.
- 3. Majú podobné sociálne väzby ako ľudia.
- 4. Občas sú kanibalmi.
- 5. Jednotlivé skupiny vedú medzi sebou vojny.
