V skutočnosti však k volebným urnám prišlo viac ľudí ako 17. apríla 2004, keď sme mali na výber medzi Ivanom Gašparovičom a Vladimírom Mečiarom. Aj tak sa však vedie debata o legitimite víťaza. Čo je za najnižším podielom zúčastnených voličov?Na začiatok niekoľko čísiel. Volebné komisie v sobotu vydali 1 847 417 obálok.
To nie je najmenej v histórii - v druhom kole prezidentských volieb v roku 2004 vydali o 19 110 obálok menej, lenže vtedy bolo v zoznamoch voličov zapísaných podstatne menej ľudí. Percento zúčastnených voličov bolo preto vyššie ako teraz.
Tomáš Koziak z Katedry politológie Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach za najdôležitejší faktor pokladá neúčasť voličov Štefana Harabina a Mariana Kotlebu. „Jednak títo kandidáti ich vyzvali, že nemajú koho voliť a jednak ani jeden z kandidátov v druhom kole sa o týchto voličov výrazne nesnažil,“ tvrdí politológ.
Kým Zuzana Čaputová ich podľa neho ani nemala ako osloviť, Maroš Šefčovič to jednoducho nedokázal. „Ak by sa mu podarilo dostať ich na svoju stranu, tak by sa to odrazilo na jeho volebnom výsledku,“ pokračuje politológ.
Čo to má spoločné s legitimitou víťaza?
Výkonná riaditeľka Bratislava Policy Institute Viera Žúborová vidí za nízkou účasťou aj antikampaň voči Čaputovej, a to či už ako žene, alebo ako liberálke. „Kampaň bola polarizačná, vytvárala všetky stereotypy a predsudky, ktoré tu kedysi boli a ešte stále sú,“ hovorí. „Máme ľudí na Slovensku, ktorí trocha sympatizovali so Zuzanou Čaputovou, ale tá antikampaň ich mohla odradiť. Oni radšej zostali doma, ako by mali hodiť hlas niekomu inému,“ pokračuje.
Z technického hľadiska percento zúčastnených voličov nemá žiaden vplyv na legitimitu víťazky. Z politického hľadiska to však môže slúžiť ako nástroj na jej spochybnenie. „Ja by som si dala veľký pozor na to, ako niektorí koaliční poslanci opäť komunikujú výsledok volieb. Toto je veľké víťazstvo pre celú strednú Európu, pre tých, ktorí sa vidia v západnom svete, v liberálnej demokracii,“ dodáva Žúborová.
Chceme povinnosť voliť?
Silvia Porubänová, sociologička
Je otázka, či to je ľuďom také ľahostajné, alebo, naopak, majú pocit, že veci idú aj tak, že niet proti čomu bojovať. Opačnou cestou je povinnosť voliť. Môžeme sa baviť, či to nemá byť povinná záležitosť pre všetkých občanov nad 18 rokov. Pokiaľ ide o legitimitu, nik nespochybňuje legitimitu kandidátov zvolených v eurovoľbách. Takto to je, takto to treba brať.
