Téma zeleniny dopestovanej na Slovensku a podpory domácej ekonomiky rezonuje z viacerých strán. Aj bežný spotrebiteľ sa začína vracať k nákupu slovenskej zeleniny, ktorú vyhľadáva i na pultoch obchodných reťazcov. Tam však často nachádza zeleninu z dovozu. A to aj napriek tomu, že z údajov ZZZS vyplýva, že dopestovanú zeleninu by sme boli schopní dokonca i exportovať do okolitých krajín. Ako je to možné?
Otázka skladových priestorov
Za posledných 20 rokov sa spotrebiteľské návyky Slovákov výrazne zmenili. Od samopestovania a konzervovania v domácnosti sme prešli na úplné kupovanie zeleniny v obchodoch od pestovateľov. Malooobchodné reťazce zareagovali na tento dopyt spoluprácou so slovenskými pestovateľmi. Ukázalo sa však, že tí nedokážu dlhodobo dodávať potrebné množstvo zeleniny. Reťazce sa tak, pochopiteľne, obrátili na zahraničie. V súčasnosti však vieme, že túto zahraničnú produkciu by sme boli schopní s niektorými druhmi zeleniny úplne a pri určitých čiastočne, nahradiť produkciou od našich slovenských pestovateľov. Dôvodov, prečo sa tak nedeje, je viac. Nízky objem produkcie, slabé investície do nových technológií, či nedostatok moderných skladov.
„Podpora pri investícii do nových skladovacích priestorov na ovocie a zeleninu by mohla výrazne pomôcť celému sektoru ovocia a zeleniny. Množstvo pestovateľov má veľké problémy s uskladnením svojej produkcie, čo spôsobuje to, že ju buď musia umiestniť na trh v čase, kedy sú ceny nízke, alebo ju za nemalé poplatky skladujú v zahraničí,“ vysvetľuje Jozef Šumichrast, riaditeľ Zväzu zeleninárov a zemiakarov Slovenska (ZZZS).
Situáciu z pohľadu obchodných reťazcov popisuje Richard Bendík, riaditeľ nákupu spoločnosti Kaufland: „Počas sezóny jednotlivého ovocia a zeleniny na Slovensku sa snažíme, aby gro našej ponuky bolo práve od slovenských farmárov. Keďže je však často vyšší dopyt ako ponuka, a my pre našich zákazníkoch chceme neustále zabezpečiť široký výber, musíme požadované množstvá dopĺňať aj z dovozu.“
V roku 2017 predstavoval dovoz zeleniny na Slovensko 270 241 ton, vývoz iba 37 412 ton. Najviac bolo importovanej mrkvy, ktorej podiel na dovoze predstavuje 18,6 %, nasleduje kapusta s 15,2 % podielom. Práve pri tak bežnej zelenine, akou je mrkva, chýbajú zeleninárom skladové priestory na 25 500 ton. Celková slovenská spotreba mrkvy je 59 000 ton, pričom len 29 500 ton sú zeleninári schopní posunúť ďalej bez potreby skladovania. Súčasné kapacity postačujú na uskladnenie najviac 4 000 ton.
Podpora pre vybrané druhy zeleniny
Predmetom diskusie sú aj druhy zeleniny, ktorých pestovanie by malo byť na Slovensku podporované. Podľa ZZZS by podporu od štátu mali získať najmä tie druhy zeleniny, ktoré vplývajú na zdravú výživu obyvateľstva SR alebo majú uplatnenie v našom spracovateľskom priemysle.
Najväčší potenciál vidí Zväz zeleninárov a zemiakarov v produkcii koreňovej zeleniny, cibule a zemiakov, kde predpokladá rastúci dopyt aj z okolitých krajín. V roku 2017 tvorila zberová plocha koreňovej zeleniny tvorila 440 hektárov a produkcia predstavovala 8 056 ton.
„Ide o zeleninu, ktorú si, na rozdiel od potenciálu Slovenska, naši priami susedia nie sú schopní vypestovať v celom objeme domáceho dopytu. Napríklad do Českej republiky a Maďarska bolo v minulom roku zo Slovenska exportovaných 10 000 ton cibule a do Maďarska zemiaky v objeme minimálne 12 000 ton,“ upresňuje Šumichrast.
Kaufland úzko spolupracuje so ZZZS s cieľom zabezpečiť odbyt kvalitnej čerstvej zeleniny doma na Slovensku. Spoločnosť zo svojej pozície vníma odbyt domácej produkcie, ako i potrebu podporiť slovenských zeleninárov a zemiakarov. Len v roku 2017 ponúkol Kaufland viac ako 50 000 ton čerstvého ovocia a zeleniny zo Slovenska od približne 200 domácich dodávateľov.
„Slovenskí pestovatelia zeleniny, ale i ovocia, si uvedomujú, že cez obchodné reťazce sa odbytuje podstatná časť ich produkcie. Spolupráca s reťazcom, ktorý si uvedomuje stúpajúci záujem o slovenskú zeleninu a ovocie zo strany slovenského spotrebiteľa a vyhľadáva ju, je prospešná pre všetkých,“ uzatvára Šumichrast.
