Podľa legendy sa pri nej v 18. storočí schádzali zbojníci z družiny Jakuba Surovca, o takmer tri storočia neskôr v jej bezprostrednom okolí vyrástol areál Zbojnícky dvor so salašom, turistickými službami a informačným centrom.
Jakub Surovec sa narodil v roku 1715 v Hámri, miestnej časti Tisovca v Rimavskosobotskom okrese. Podľa slov primátorky Ireny Milecovej patrí Surovcova lipa k najvýznamnejším stromom v katastri mesta, o samotnom zbojníkovi však v Tisovci povesti príliš nekolujú. Ako dodáva, môže to byť spôsobené aj tým, že podstatnú časť života strávil mimo mesta v okolitých horách, ale i vo vzdialenejších regiónoch.
Surovca si prisvojovali aj iní, lebo lúpil nielen tu v okolí, ale presúval sa aj inde. Hovorí sa však, že na Zbojskej naozaj boli zbojníci, keďže tam bol priechod z Gemera do Horehronia, a tam vyvíjali svoju činnosť, uviedla primátorka. Príbeh Jakuba Surovca je podľa nej zaujímavou legendou, ktorá môže napomôcť rozvoju cestovného ruchu v regióne. Vždy hovorím, že toto sú veci, na ktorých sa dá stavať, podotkla Milecová.
Životný príbeh a zbojnícka kariéra Surovca netrvali dlho. Ako uvádza historik Michal Ďurčo v 10. ročníku zborníka Gemer-Malohont, jeho družina sa začala formovať okolo roku 1739. V roku 1740 podnikla lúpežnú cestu na Oravu, ale už skoro po jej návrate urobila zvolenská župa kroky na jej likvidáciu, priblížil Ďurčo s tým, že viacerí členovia družiny boli následne zlapaní.
Onedlho tento osud postretol aj samotného veliteľa. V noci na 16. septembra 1740 chytili breznianski drábi v krčme na Polhore (dedina Polhora vtedy ešte nejestvovala) Jakuba Surovca hajtmana deväťčlennej zbojníckej skupiny a jeho spolutovariša Tomáša Greguša, rodáka z Kubách (dnešné Spišské Bystré), uvádza František Kreutz v knihe Zbojstvá Jakuba Surovca. O pár týždňov neskôr, 11. novembra toho istého roku, Surovca po výsluchu a mučení popravili na šibeničnom vrchu Viselnice pri Brezne.
To, či sa družina zbojníka Surovca skutočne stretávala pri lipe na Zbojskej, alebo ide len o povesť, už zrejme navždy zostane tajomstvom. Podľa slov biologičky Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote Moniky Gálffyovej však v prípade uvedenej lipy ide o veľký exemplár, ktorý skutočne mohol rásť už za života zbojníka. Doplnila tiež, že lipe malolistej neprekáža ani vyššia nadmorská výška, ktorá v sedle Zbojská presahuje 700 metrov nad morom. Pri týchto stromoch je dôležitá hlavne pôda. Obľubujú sutinové pôdy, pretože inak nemajú šancu v konkurencii s inými stromami. Čo sa týka nadmorskej výšky, bez problémov rastú v lokalitách do 900 metrov, objasnila biologička.