Spevácka legenda okrem životného jubilea oslavuje zároveň aj 35 rokov na hudobnej scéne. Porozprával nám o svojom detstve, začiatkoch aj o tom, prečo musel naraz vyfajčiť dve škatuľky cigariet.
Žijete už dlhodobo v Prahe, narodili ste sa však v Prešove. Ešte tam niekedy z nostalgie zájdete, poprechádzať sa napríklad po ulici, kde ste vyrastali?
Ja nie, ale moji fanúšikovia, videl som na sociálnej sieti fotky. Boli na ulici, kde som býval. Tam som prežil krásne detstvo medzi bytovkami pri železničnom depe. Ale neťahá ma to tam tak, že by som tam išiel vešať svoju bronzovú tabuľu. (smiech) Prešov mám však veľmi rád, posledné roky je krásne upravený a je to mesto, ktoré žije umením. Som veľkým lokálpatriotom.
Máte tam ešte nejakých príbuzných?
Momentálne nie, ale mám tam spomienky na školu, na prvé lásky...
Ako si spomínate na detstvo? Ste z hudobníckej rodiny?
Nie som z muzikantskej rodiny, som taký samorast. Nevedel som si ani naladiť gitaru a ladila mi ju moja mamka, ktorá kedysi chodila na hodiny klavíra. Veľmi som chcel byť muzikantom, ale otec hovoril, že to nemá zmysel, nech si nájdem niečo poriadne. Sníval, že budem letcom a športovcom ako on.
Je pravda, že ako malý ste mali na stene plagát Paľa Hammela a hovorili ste mu, že raz budete ako on? Aj ste mu to niekedy povedali osobne?
Áno, povedal. Je to veľmi pekné, ak má človek nejaký idol, o pár rokov sa mu podarí presadiť a pozve si ho ako hosťa na svoje koncerty. Podobne to bolo s Petrom Jandom z Olympicu. Zložil som duet, ktorý sme spolu naspievali u neho v štúdiu.
Mysleli ste si v roku 1982, keď ste spievali pesničku Profesor Indigo, že sa tak dlho budete živiť spevom?
Áno. (smiech) Som typ, ktorý si myslí, že keď má človek nejakú naivnú predstavu, že to dokáže, tak sa to dá. Spievam to aj v pesničke Chráň svoje bláznovstvá - ty môžeš byť, kým chceš byť, len na chvíľu zataj dych, počúvaj, hlas ide zvnútra. Netreba sa vzdávať. Okrem toho, že som východniar, tí sú hrozne tvrdohlaví, tak som narodený v znamení barana. A to je najhoršia kombinácia. Má to však výhodu, že všetko hrniem pred sebou ako buldozér.
Čo by ste poradili s vaším terajším rozumom začínajúcemu spevákovi Petrovi Nagyovi?
To je pekná otázka! Že mu veľmi držím palce. Predovšetkým, aby sa nedal oklamať tým, že keď dá niečo na youtube, tak je hneď spevák, ktorého si všetci obľúbia. Poradil by som mu, aby nemachroval a bol skromný a aby počúval tých, ktorí už niečo dokázali.
Na scéne ste už neuveriteľných 35 rokov. Dostanú vaši fanúšikovia k tomuto výročiu darček?
Nie som zástancom nejakých veľkých osláv. To, keď im zahráme, bude asi najlepšie. Od októbra štartujeme veľké Československé turné od Košíc až po Prahu. Druhý darček bude pokračovanie albumu Pianko, takže bude Pianko 2.
Mnohým interpretom prekáža, že i keď majú veľa nových pesničiek, ľudia chcú počuť najmä staré hity. Ako ste na tom vy?
Pán Boh zaplať za tie hity. Ak ich máte viac, môže vás to živiť celý život. Je to vlastne istota a pesničky vás musia podržať. Nie všetko je imidž a vírenie zlatého prachu v médiách. Ľudia sa pomaličky učia, že nie všetko, čo je pekne zabalené, musí byť aj dobré. Ale, samozrejme, mám aj nové piesne, napríklad 50 žiráf.
Kedysi ste sa vyjadrili, že si neviete predstaviť, ako sa môže cítiť megapopulárny človek, ktorý ani nemôže vyjsť sám na ulicu. Vy to však musíte mať podobné...
Nemyslím si to. Chodím normálne nakupovať, von so psom, bavím sa s ľuďmi na ulici. Základom je jednoducho nemachrovať. Slovensko je naozaj oproti svetu také malinké a útulné, že hrať sa tu na nejakú slávu nemá význam.
Počas svojej kariéry ste museli zažiť veľa kurióznych situácií, spomeniete si na nejakú?
Boli sme na zájazde v Sovietskom zväze asi mesiac po výbuchu v Černobyli. Prišla za nami pani v podnapitom stave, ktorá bola z našej ambasády a povedala mi, že mi prezradí jednu vec, ktorú už vie dopredu a nech si s tou informáciou robím, čo chcem. Vraj nám ku koncu zájazdu zmenia trasu turné, teda mestá, v ktorých sme mali vystupovať. Že pôjdeme hrať do mesta, ktoré je asi 10 km od Černobyľa. Chceli všetkých presviedčať, že sa tam vlastne nič nestalo. Dlho zatĺkali, že ide o obrovský problém. Nesmel som to však povedať chlapcom, lebo všade boli odposluchy. Keď už sa blížil ten termín, vedel som, že mi musí odísť hlas. Kúpil som si dve fľaše šampusu a dve škatuľky cigariet, ktoré som naraz cez noc vyfajčil, a bol som bez hlasu. Ráno so mnou začali behať po nemocniciach a dali mi lieky, ale nakoniec sa rozhodli, že nás pošlú vlakom domov. Chlapcom som to povedal až po revolúcii. Bál som sa, že by nás hádam poslali aj na Sibír, keby sa to prevalilo.
Ako, kde a s kým najradšej oddychujete?
Doteraz som sa nenaučil naplno oddychovať. Všetci hovoria, že som vorkoholik. Keď ma práca veľmi baví, tak ju neberiem ako prácu. Ale keď už mám čas, tak idem do fitka, von so psom alebo na výlety so svojou partnerkou.
Máte jedného syna Filipa. Zdedil po vás napríklad hudobné nadanie?
Nie, ale fotografické áno. Som z neho nadšený, pretože je naozaj šikovný. Nepije, nefajčí, neberie drogy, chodí do fitka, cvičí a má jasnú hlavu. Stále na sebe pracuje.
Dáva si od vás v rámci fotografie aj poradiť?
Fotenie je naša najlepšia spoločná téma a dá si, samozrejme, odo mňa aj poradiť. Aj keď už má svoj rukopis.
Vy sa však fotke už vôbec nevenujete. Prečo?
Fotím akurát svojho psa. (smiech) Bol som fotografom českej Miss, fotil som pre známy pánsky magazín, vydal som niekoľko kalendárov a dve knihy umeleckých fotografií. Desať rokov práce, to mi stačí. Jedného dňa som zistil, že nie je možné robiť dve povolania naraz tak, aby to niekam spelo. V podstate v roku 2014, keď som urobil koncerty k 30. výročiu, tak sa podarilo reštartovať značku Indigo a rozbehlo sa to tak, že som vedel, že už nebudem stíhať. V muzike som viac doma.
Fotili ste krásne ženy a vaším mottom bolo, že ak sa nejaký muž pozrie na vašu fotku, musí mať pocit, že so ženou na nej nechce stráviť iba noc, ale prežiť celý život. Vy ste takú našli?
Fotku? (smiech) Našťastie... s priateľkou som už šiesty rok. Som teraz najšťastnejší človek. Mám všetko, čo som chcel, a zažívam tiež všetko, čo som chcel. Som človek, ktorý sa nerád predvádza svojím majetkom alebo vzťahom, pretože to je dvojsečné. Ja som iba to, čo sú moje pesničky.
O pár dní oslávite 60. narodeniny. Určite ste si už splnili veľa snov. Máte aj nejaký nesplnený?
Každý deň sa učím znova sa usmievať. Budem citovať sám seba. Dal som niektorým pesničkám život a ony za to dali krásny život mne.
