Tenis si zvolila sama a napriek tomu, že by ju žiaden tenisový odborník neoznačil za talentovanú, vypracovala sa až medzi svetovú špičku. „Nechcem, aby to vyzeralo ako chvála, ale Dominika bola odmalička veľmi dobré dieťa,“ hovorí o svojej dcére Katarína Cibulková. „Vždy som chcela, aby bola šikovná. Tak sme ju naučili lyžovať, korčuľovať, plávať. Hoci hravo zvládala všetky športy, nikdy sme si o dcére nemysleli, že na šport má talent,“ hovorí triezvo mama.
„V tenise skôr patrila medzi priemerné deti. Pravdepodobne sme však jej športu akosi podvedome verili, pretože sme vždy robili to, čo Dominika chcela,“ opisuje dcérine športové začiatky mama. „Keď chcela viac trénovať, tak sme jej platili súkromné hodiny. Keď jej to v klube zakázali, rozhodli sme sa, že Dominika s otcom odídu do Česka. Nikdy sme však nemali veľké oči. Žiaden tenisový odborník by na našu dcéru nepovedal, že toto dievča bude niekedy hrať tenis na slovenskej úrovni, nieto ešte svetovej,“ prekvapila kritickým pohľadom pani Katka a pokračovala: „Dominika má tenis naozaj rada, dodáva jej sebavedomie. Rovnako sa cítila ešte pri vystúpeniach dramatického krúžku na základnej škole. V rôznych scénkach a tančekoch, kde chcela vždy hrať hlavnú úlohu, doslova žiarila. Dnes to v nej vidím pri tenise.“
Pani Cibulková je so svojou dcérou veľmi spokojná. „Mám z nej radosť, takú komplexnú, nielen pre úspechy, ale pre jej povahu, spôsoby,“ uzavrela rozprávanie pani Katka, ktorú mrzí iba jediné, že Dominika už začína mať svoj život a minuloročná dovolenka bola pravdepodobne ich poslednou spoločnou.
