Sudcovia odvolacieho senátu v Haagu minulý mesiac potvrdili odsúdenie Karadžiča z roku 2016 za genocídu, konkrétne za masakru v Srebrenici a za ďalšie zverstvá spáchané počas občianskej vojny v Bosne v 90. rokoch minulého storočia.
Potom však ešte jeho trest zvýšili zo 40 rokov väzenia na doživotie a vysvetlili, že pôvodný trest odňatia slobody podcenil "celý rozsah a systematickú krutosť" Karadžičových zločinov. Karadžičov advokát urobil minulý týždeň podľa AFP posledný "zúfalý" pokus o zvrátenie tohto rozsudku svojho klienta a podal odvolanie, v ktorom argumentoval, že Karadžičova najnovšia snaha "je odlíšiteľná, keďže sa odvoláva iba proti odsúdeniu", a nie proti verdiktu.
Avšak sudcovia tribunálu uviedli, že "nie je na to žiaden právny základ... aby sa Karadžič odvolal proti odvolaciemu rozsudku". Z tohto dôvodu súd "zamieta odvolanie a podnet", uviedol v súdnom dokumente predseda tribunálu Carmel Agius. Karadžič (73) a jeho veliteľ bosnianskosrbských jednotiek Ratko Mladič patrili medzi posledných podozrivých, ktorých postavili pred súd v súvislosti s krvavou občianskou vojnou v Bosne z rokov 1992-95.
Mladič (76), prezývaný "mäsiar z Bosny", sa v súčasnosti odvoláva proti doživotnému väzeniu za podobné obvinenia vrátane hromadného popravenia takmer 8000 moslimských mužov a chlapcov v bosnianskom meste Srebrenica v polovici roka 1995. Masaker nasledoval po tom, ako ľahko vyzbrojených vojakov OSN premohli bosnianskosrbské sily - bol najhorším krviprelievaním na európskej pôde od druhej svetovej vojny.
