Chris Heaton-Harris, námestník ministra pre vystúpenie Veľkej Británie z EÚ, ako dôvod svojej rezignácie uviedol, že sa mu nepáči snaha Mayovej brexit posúvať stále na neskôr. Mayová podľa neho "mala vyhovieť výsledku referenda z roku 2016" a vyviesť krajinu z únie k pôvodne plánovanému dátumu, teda 29. marcu.
Po tom, čo britskí poslanci dvakrát za sebou odmietli dohodu o brexite, ktorú Mayovej vláda vyjednala s európskymi predstaviteľmi, rozhodla EÚ o preložení brexitu na 12. apríl alebo 22. máj. Britskí poslanci medzitým dohodu o brexite odmietli aj tretíkrát, čím krajina stratila podľa rozhodnutia EÚ nárok na odklad brexitu do 22. mája. Aktuálnym termínom je teda 12. apríl, Mayová však už avizovala, že chce požiadať o ďalší krátky odklad. Tiež sa vyjadrila, že chce nechať poslancov o dohode o brexite, ktorú už trikrát odmietli, hlasovať aj štvrtýkrát.
Podľa Heatona-Harrisa, ktorý na protest proti ďalším odkladom brexitu v stredu rezignoval zo svojho postu, je však takéto predlžovanie situácie už neúnosné. "Každý raz, keď žiadame ďalšie predĺženie tohto procesu, podkopávame tým dôveru občanov v náš politický systém," domnieva sa odstupujúci politik. Mayovú však kritizujú nielen stúpenci "tvrdého brexitu", ktorí presadzujú, aby Londýn vystúpil z EÚ bez akejkoľvek dohody, ale aj stúpenci zotrvania krajiny v únii, podľa ktorých by sa mal brexit úplne zrušiť. To však Mayová vôbec nepripúšťa a tento scenár používa len ako odstrašujúci príklad, keď chce prinútiť poslancov hlasovať za jej dohodu.
Premiérka striktne odmieta aj opätovné referendum o brexite, pričom argumentuje, že nie je možné pýtať sa občanov ešte raz na to isté, na čo už raz odpovedali. Už niekoľko mesiacov je pritom verejná mienka v krajine jednoznačne naklonená zotrvaniu v únii, čo potvrdzujú prieskumy všetkých renomovaných agentúr.