Zviera meralo na dĺžku štyri metre a bolo schopné bez ťažkostí pohybovať sa v mori a o niečo horšie po súši. Podľa paleontológov to zásadne prispeje k objasneniu raného vývoja veľrýb. Informovala o tom vo štvrtok agentúra Reuters.
Cicavec s krátkymi nohami a dlhým chvostom žil podľa vedcov pred približne 43 miliónmi rokov, teda približne 20 miliónov rokov po vyhynutí dinosaurov. "Myslíme si, že sa živil vo vode, a že sa ľahšie pohyboval pod hladinou ako na súši," povedal paleontológ Olivier Lambert, ktorý viedol výskum tímu, ktorý pozostatky druhu nazvaného Peregocetus pacificus objavil.
Že sa zviera pohybovalo veľmi obratne vo vode, dokladá podľa neho podobnosť jeho stavcovej štruktúry chvosta napríklad s vydrami. Dlhé prsty a subtílne končatiny na druhej strane robili pohyb na súši relatívne zložitým, čo mohol byť podľa vedcov predstupeň vývoja smerom ku veľrybám. Na súši pravdepodobne zviera iba odpočívalo, nanajvýš rodilo, odhadujú vedci.
Vývoj veľrýb bol pre vedcov ešte koncom minulého storočia veľkou záhadou. Potom vedci z niektorých nálezov usúdili, že sa veľryby pred niekoľkými desiatkami miliónov rokov vyvinuli zo suchozemských cicavcov pravdepodobne v oblasti dnešnej južnej Ázie.