Ohlásil vznik novej strany a jasne sa vymedzil voči budúcej spolupráci so Smerom, SNS a s kotlebovcami po parlamentných voľbách. Sám pritom dlho otáľal s tým, že by prezradil svoje budúce plány aj pre snahu o nadstraníckosť.
Meno strany ani kto v nej bude, zatiaľ úradujúca hlava štátu prezradiť nechce. Ešte v stredu pri ohlasovaní svojej strany hovoril, že „prezident musí byť nadstranícky“, a preto všetky informácie povie v polovici júna. Už o deň neskôr sa však otvorene začal vymedzovať proti vládnym stranám. Bez štátnickej zdržanlivosti a prezidentskej nadstraníckosti jednoznačne hovorí, ku ktorým subjektom nebude jeho strana inklinovať.
„Musíme niečo spraviť, proste tú krajinu potrebujeme zmeniť, potrebujeme prevziať moc, potrebujeme to vytrhnúť z rúk Smeru,“ povedal Kiska v rozhovore pre denník Sme a zároveň vylúčil aj budúcu spoluprácu so SNS. „Chceme prevziať moc, to znamená prevziať moc od strán, ktoré dnes vládnu, k novým stranám. Takže jasne hovorím, kto je potenciálny koaličný partner a s kým žiadnu koalíciu neplánujeme vytvárať,“ uviedol prezident a dodal, že koalícia neprichádza do úvahy ani s kotlebovcami.
Zato tretiu súčasnú koaličnú stranu Most-Híd zo svojich úvah nevylúčil. „To by mala byť strana, ktorá zabojuje zase za ľudí. Každý na Slovensku pozná moje názory. Ja som človek, ktorý vždy hájil zásadu zlatej strednej cesty. Odborníci tomu hovoria centrizmus. Potrebujeme zmeniť základné zlyhávania z pohľadu školstva, zdravotníctva, sociálnej problematiky, a to najdôležitejšie vrátiť dôveru ľudí v štát,“ dodal. Kiska, naopak, hovorí, že chce spolupracovať s Progresívnym Slovenskom a so Spolu.
Mal počkať, kým je v úrade
Jozef Vlčej, politológ
Je nezvyklou novinkou, že politik začne najskôr ako prezident a potom má ambíciu stať sa premiérom. Spolu s Progresívnym Slovenskom chcú byť systémovou alternatívou súčasnej vlády. Aktuálne sa prezident vymedzil voči politickym stranám ako SNS a Smeru-SD. Ako prezident by tak nemusel činiť počas svojho mandátu, ale počkať po jeho uplynutí. Môže tak byť motivovaný potenciálnymi predčasnými voľbami.
Boli bývalí prezidenti nadstranícki?
Na prezidenta, ktorý sa volil ešte v parlamente, ho nominovala strana HZDS. Keď sa stal Kováč prezidentom, vzdal sa členstva v strane a neskôr vstúpil do otvoreného sporu s jej lídrom a premiérom Vladimírom Mečiarom, ktorému vyčítal autoritatívny spôsob vládnutia.
