Ako konštatoval denník Le Figaro, ide o najnižšiu účasť od 17. novembra 2018, keď sa protivládne protesty začali.
Le Figaro na svojom webe pre porovnanie uviedol, že protestné akcie v sobotu 30. marca vylákali do ulíc francúzskych miest 33.700 sympatizantov žltých viest vrátane 4000 v Paríži.
Takéto údaje o účasti zverejňované prefektúrami alebo políciou "žlté vesty" zvyčajne spochybňujú.
Le Figaro napísal, že k poklesu účastníkov protestov došlo v situácii, keď sa vláda na budúci týždeň chystá zverejniť závery, ktoré vyplynuli z maratónu debát s občanmi. Na časť z nich prišiel aj prezident Emmanuel Macron, ktorý je za svoje reformy hlavným terčom hnevu "žltých viest".
Organizátori túto sobotu za miesto ústrednej demonštrácie vybrali Rouen v Normandii, kde po relatívne pokojnom začiatku došlo k potýčkam s políciou i k ničeniu mestského mobiliáru a blokádam ciest.
V Paríži sa v sobotu konali dva pochody, počas ktorých polícia zadržala najmenej 40 osôb a vykonala vyše 14.000 preventívnych kontrol v snahe predísť násilnostiam a ničeniu majetku.
Časť účastníkov jedného z parížskych pochodov sa dopoludnia pokúsila zmeniť trasu schválenú radnicou a dostať sa na triedu Champs-Élysées, kde sú však v súlade s vládnym nariadením demonštrácie zakázané.
Polícia tieto snahy prekazila, pričom krátko zadržala šesť osôb. Medzi nimi bol aj jeden z vodcov hnutia žltých viest, Éric Drouet, ktorému polícia udelila pokutu.
Zhromaždenia "žltých viest" boli prostredníctvom sociálnych sietí zvolané aj v mestách Lyon, Dijon, Lille, Nice, Nantes, Montpellier, Bordeaux či Toulouse. V niektorých z miest došlo k potýčkam medzi demonštrantmi a políciou, ktorá na rozohnanie davu použila aj slzotvorný plyn.
Hnutie žltých viest vzniklo vlani v novembri ako protest proti plánovanému zvýšeniu daní z pohonných hmôt, avšak postupne sa rozrástlo o širšie požiadavky týkajúce sa daní, platov a priamej demokracie.
V meste Saint-Nazaire v departemente Loire-Atlantique sa od piatku za účasti asi 500 aktivistov hnutia žltých viest z celého Francúzska koná v poradí už druhé "zhromaždenie zhromaždení".
Na programe sú rokovania pracovných skupín i plenárne zhromaždenia, na ktorých sa diskutuje o "internej a externej komunikácii", reakcii na represie a požiadavky protestného hnutia.
Podľa denníka Le Figaro v sobotu na stretnutí zaznel aj návrh zostaviť kandidátsku listinu pre komunálne voľby v roku 2020, aby "hnutie takto zapustilo korene a stalo sa občianskym v pravom zmysle slova". Tento návrh si však nezískal jednomyseľnú podporu.