Ako ďalej informovala prešovská policajná hovorkyňa Jana Ligdayová, Najvyšší súd SR na menovaného vydal príkaz na dodanie do výkonu trestu odňatia slobody pre pokus o pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu formou spolupáchateľstva. "Menovaný sa v mieste bydliska nezdržiava a jeho pobyt nie je známy, vyhýba sa úkonom trestného konania a je predpoklad, že sa ukrýva," povedala Ligdayová. Husár je vysoký okolo 170 centimetrov, štíhlej postavy. Má hnedé oči, prešedivené vlasy a na čele plešinu, "Menovaný nosí niekedy aj bradu a fúzy a nosí okuliare," uviedla Ligdayová. Akékoľvek poznatky k hľadanej osobe môžu občania oznámiť na oddelení pátrania Okresného riaditeľstva Policajného zboru Humenné, telefónne číslo 0961 82 3371, respektíve na linku 158. "Informácie môžete poskytnúť aj prostredníctvom našej facebokovej stránky Policajného zboru," dodala Ligdayová.
Najvyšší súd SR v januári zamietol odvolanie Jána Husára, ktorý bol obžalovaný v mediálne známej kauze Transpetrol. "Najvyšší súd na verejnom zasadnutí zamietol odvolanie obžalovaného, čím potvrdil rozsudok Špecializovaného trestného súdu zo 17. februára 2015, ktorým mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere päť rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň mu bol obligatórne uložený ochranný dohľad na jeden rok," uviedla vtedy pre agentúru SITA hovorkyňa NS SR Alexandra Važanová. Verejné zasadnutie bolo v neprítomnosti obžalovaného.
Špecializovaný trestný súd vo februári 2015 uznal za vinného podnikateľa Ignáca Ilčišina aj jeho spoločníka Jána Husára za pokus o obzvlášť závažný zločin podvodu spolupáchateľstvom. Ilčišinovi vymeral súd trest 11 rokov v prvej nápravnovýchovnej skupine a trojročný ochranný dohľad. Jánovi Husárovi uložili trest päť rokov v prvej nápravnovýchovnej skupine a ochranný dohľad na jeden rok. Prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku zdôraznil, že obaja obžalovaní úmyselne nerešpektovali zákony a stanovy spoločnosti Transpetrol. Ignác Ilčišin podľa súdu sledoval svoj cieľ stať sa štatutárom spoločnosti, a to za každú cenu, aj protiprávne. V jeho prípade súd nepochyboval, že zo spoločnosti Transpetrol sa pokúsil odčerpať finančné prostriedky ako istú refundáciu za to, že spoločnosť nevyplácala dividendy domnelým minoritným akcionárom na základe predbežného opatrenia súdu. „Keď sa k týmto finančným prostriedkom nevedel dostať zákonnou cestou, zvolil si cestu protizákonnú, nebezpečnú, sofistikovanú,“ zdôraznil vtedy predseda senátu.
Svoje právo konať v mene spoločnosti odvíjali obžalovaní od mimoriadneho valného zhromaždenia, ktoré sa konalo v apríli 2009. Štátu hrozila strata 34-percentného podielu v spoločnosti. Po sporoch Okresný súd Bratislava II. právoplatne rozhodol, že to nebolo mimoriadne valné zhromaždenie. V roku 2009 Krajský súd v Žiline v ďalšom spore s Transpetrolom rozhodol, že 34-percentný balík akcií nikdy nevlastnili podnikatelia okolo Ignáca Ilčišina, ale stále ich vlastnil štát.
