Na snímke vidno žeravo oranžový, žltý a čierny kruh, ktorý znázorňuje plyn s teplotou niekoľkých miliónov stupňov Celzia. To, že sa dá vôbec pozorovať, znamená, že je od čiernej diery v dostatočnej vzdialenosti na to, aby ho navždy nepohltila. Pre túto vzdialenosť sa v astronómii vžilo pomenovanie horizont udalostí.
"Videli sme to, o čom sme si mysleli, že sa nedá vidieť. Videli sme a zaznamenali sme snímku čiernej diery. Nech sa páči, tu je," komentoval zverejnenie objavu Sheperd Doeleman z Harvard University, ktorý sa na tomto výskume podieľal. Ďalšia členka tímu, Jessica Dempsey z havajského East Asian Observatory, sa zverila s tým, že jej snímka pripomína ohnivé Sauronove oko z filmovej trilógie Pán prsteňov.
Nejde pritom o fotografiu v pravom slova zmysle. Čierna diera bola štyri dni za sebou pozorovaná ôsmimi rádioteleskopmi po celom svete vo vlnových dĺžkach, ktoré sú pre ľudské oko neviditeľné. Následne vedci snímku "zafarbili", pričom podľa Dempsey sa rozhodli pre "žeravo zlatú a oranžovú farbu, pretože ide o nesmierne horúce svetlo". Na rozdiel od malých čiernych dier, ktoré vznikajú pri kolapsoch hviezd, pôvod supermasívnych čiernych dier zatiaľ nie je známy. Nachádzajú sa v centrách väčšiny galaxií vrátanej tej našej.
Vedci pôvodne so zámerom vytvoriť snímku čiernej diery pozorovali dva objekty - okrem čiernej diery v galaxii M87, ktorej snímku nakoniec zverejnili, sledovali aj supermasívnu čiernu dieru v našej galaxii, Mliečnej ceste. Tá je k nám, logicky, oveľa bližšie, no keďže je zároveň oveľa menšia, obe čierne diery "vidíme" na oblohe ako zhruba rovnako veľké. Pozorovania vzdialenejšej čiernej diery bolo nakoniec jednoduchšie transformovať do snímky preto, lebo oproti tej, ktorá sa nachádza v centre našej galaxie, oveľa pomalšie rotuje.
