Hral napríklad v kinohitoch ako Piráti z Karibiku, Kráľovstvo nebeské, Múmia, Prometheus a momentálne hviezdi ako Nočný kráľ v nesmierne populárnom americkom seriáli Hry o tróny. Aká bola jeho cesta do slávneho Hollywoodu?
Vladimír pochádza z Bratislavy. Už od malička bol neposedné dieťa a neustále niečo vystrájal. „Boli sme partia chalanov, ktorí chodili kradnúť čerešne a robili zle.“ Náhoda ho priviedla ku koňom. „Vždy som túžil jazdiť na koni, pretože som čítal veľa knižiek o Indiánoch a kovbojoch. Moja sestra sa prihlásila do jazdeckého klubu, ale veľmi som to neriešil. Až jedného dňa som sedel na schodoch a nudil som sa. Išiel okolo jeden kamarát, ktorý sa ma opýtal na sestru, že aj on by chcel jazdiť ako ona. Tak sme sa išli spolu prihlásiť. Chodieval som teda do jazdeckého klubu na Čiernu Vodu a do koní som sa načisto zamiloval, takmer som nechodil ani domov. Zhodou okolností tento športový klub požičiaval kone a kočiare do filmov, takže keď som sa naučil jazdiť, dostal som sa aj k prvým filmom,“ spomína na svoje začiatky.
Stále má strach
Prvý film, v ktorom sa objavil, bola rozprávka O živej vode. „Bola to nemecká koprodukcia. Nasledovali menšie aj väčšie filmy, ako napríklad opereta Jánošík v hlavnej úlohe s Ľubomírom Paulovičom, kde som mal svoju prvú bitkársku scénu. Zbojníci v lese prepadnú kočiar, popritom spadne strom. Na tú dobu veľmi ťažká scéna. Hral som pandúra, ktorý išiel na koni. Strom spadol, kone sa postavili na zadné, 40 zbojníkov beží a ja som zabudol, čo mám robiť. Režisér na mňa vybehol a povedal mi, že Furďo, ja ťa tak pretiahnem s tou palicou po chrbte,“ opisuje so smiechom. Nakoniec všetko dobre dopadlo.
„Neskôr som prešiel do skupiny Borseus, ktorá sa venovala kaskadérstvu. Postupne sa začalo nakrúcať viac filmov a taký prelom nastal v roku 1993, keď som točil Troch mušketierov. Vtedy nás začali brať vážne,“ spomína. Medzi najťažšie kaskadérske scény, ktoré doteraz robil, bolo horenie a pád z výšky 10 metrov. „Bolo to vo filme Kráľovstvo nebeské, ktoré režíroval Ridley Scott. Horíte, padáte do škatúľ, a zároveň s vami padajú ďalší ľudia, tak si musíte vypočítať miesto, kam presne dopadnúť. Podobne ťažká situácia bola, keď som musel minútu šermovať v plnom ohni.“
Pripraviť sa vraj na to stopercentne nedá. „Všetko sú to skúsenosti. V tejto oblasti musí mať človek talent a srdce, nerobiť to len pre peniaze.“ Má ešte niekedy pred konkrétnou scénou strach? „Strach musí byť a potom príde adrenalín. Človek, ktorý nemá strach, je pre svoje okolie nebezpečný.“
Za roky kaskadérskej práce mal aj veľmi ťažkú nehodu. „Urobili sme viac chýb. Bolo to pri šplhaní na hradby po rebríku, ktorý mal byť od nich odsunutý a mal spadnúť z výšky 8 metrov. Neoznačil som si bod, odkiaľ ma mali ľudia presne odstrčiť, vystúpil som naň vyššie, ako som mal, a tiež som sa ho mal držať, až dokiaľ by sa nedostal do vodorovnej polohy, odkiaľ by som spadol do škatúľ. Tiež sme nepripravili dostatočne veľké škatule a ľudí, ktorí stáli na rohoch so žinenkami, pre prípad, ak by sa niečo stalo, tak tých vyhnala kamera. To sme nemali dovoliť. Nedopadol som do stredu, ale nabok a hlavou presne na obrubník. Prvé dni nevedeli, či vôbec prežijem, či sa z toho dostanem a ak vôbec, či zostanem normálny. Pamätám si, že dva mesiace mi bolo všetko smiešne. Ľudia vravia, že som sa zmenil, len neviem, či k dobrému, alebo k zlému,“ hovorí s úsmevom.
Orlando Bloom mu poslal pivo
Okrem kaskadérskych a filmových úloh Vladimír robí dabléra aj známym hollywoodskym hviezdam. „Gerard Butler, Channing Tatum, Mark Strong, Nicolas Cage, bolo ich veľmi veľa. Sú to normálni ľudia, ale niekedy hrajú pred ostatnými, že nie sú obyčajní, ale hlavne preto, aby ich neotravovali. Napríklad sir Ben Kingsley na pľaci hrá odmeraného sira, ale keď sme spolu sami, je to perfektný človek. Bohužiaľ, táto profesia z vás spraví to, že musíte byť človek dvoch tvárí. Veľmi blízki sme si s Markom Strongom, robili sme spolu viac filmov, porozprávali sme si naše životné príbehy a veľmi dobre sa s ním cítim. Orlando Bloom v Kráľovstve nebeskom ma mal zabiť črepinou z džbánu, ktorú mi mal vraziť do krku. Dal som si chránič, aby ma nezabil. Zasadil mi toľko úderov a občas pod chránič, že som mu musel vysvetliť, ako to má robiť. Stále to však opakoval rovnako. Na konci dňa mi jeho ochranka priniesla od neho kartón piva.“
Viazaný mlčanlivosťou
Keď dostal ponuku účinkovať v jednom z najúspešnejších seriálov posledných rokov - v Hrách o tróny, ani netušil, aký bude mať celosvetový úspech. „Dej je veľmi dramatický a vždy sa tešíte, ako to dopadne. Čakáte s napätím na ďalší diel, lebo netušíte, čo bude. Obľúbite si hlavného hrdinu a zrazu vám ho zabijú. Ste v šoku a nadávate, ale pozeráte ďalej a zase si obľúbite niekoho iného.“
Všetci herci a štáb sú viazaní prísnou mlčanlivosťou. „Už som sa raz preriekol a poslali mi výstražné maily z Hollywoodu, aby som si dával pozor.“ Okrem postavy Nočného kráľa má v seriáli aj ďalšiu úlohu. „Posledné tri série som spolu s ďalšími dvomi ľuďmi robil všetky bojové scény. Najprv si musíme prečítať scenár a buď je to tam všetko podrobne rozpísané, alebo nie. Niekedy to funguje aj tak, že postavíte scénu, ukážete ju režisérovi a on vám tiež povie svoju predstavu, takže to zmeníte aj päťkrát, kým príde želaný efekt. Pre mňa je dôležitejšia tá choreografia, herectvo je už len taká čerešnička na torte.“
Vladimír má dve dcéry, 17- a 18-ročnú. „Staršia seriál videla prvá a hneď sa jej páčil. Mladšia ho začala pozerať neskôr. Sem-tam ma otravujú s podpismi, ale ani im nemôžem povedať, ako sa to skončí.“ To, že väčšinu roka stále niekde natáča, považuje za nevýhodu. „Nie ste doma a život vám veľmi rýchlo utečie. Prídete domov a máte veľké deti. S manželkou sme si vytrpeli, ale dostali sme sa cez to. Možno preto sme stále spolu, že ma nevidí každý deň,“ smeje sa.
To, dokedy ho film bude ešte baviť, netuší. „Najradšej by som to skončil hneď. Keď však robím film tak šesť mesiacov, hovorím si, už dosť. Idem domov a za 2 týždne sa cítim ako v klietke a chcem znovu vypadnúť. Veľmi rád by som nakrúcal filmy na Slovensku, keby tu tej práce bolo viac a dokázalo by ma to uživiť.“