So Silviou Majeskou (34), programovou riaditeľkou Markízy, sme sa rozprávali o konci fenoménu Oteckovia, extrémnych porciách zábavy vo večerných hodinách a, samozrejme, aj o fungovaní jej netradičnej rodiny.
Ženy majú často problém naskočiť po materskej do pracovného kolotoča. Vám sa to ako podarilo?
Bez väčších problémov, lebo som sa pár mesiacov pred nástupom psychicky pripravovala na to, čo to bude pre mňa znamenať. A hlavne som si musela nejako zorganizovať čas, lebo ten je vzácny, a chcela som, aby som to zvládla a aby aj deti boli spokojné. Jednoznačne bol však ten návrat ťažký v tom, že predsa len som bola preč dva roky a musela som sa zorientovať.
Dokážete v práci bez problémov vaše tri dievčatá vytesniť z hlavy?
Nikdy ich vyslovene nevytesňujem, prebieha komunikácia s domovom, ale viem sa sústrediť na prácu v prípade, ak je doma všetko v poriadku.
Vrátili ste sa do veľmi šťastného obdobia Markízy, keďže sledovanosť je viac ako uspokojivá. Bolo to pre vás aj preto príjemné v porovnaní s tým, keby ste hneď mali hasiť nejaké problémy?
Ja som už v Markíze nejaký čas, zažila som si rôzne obdobia, keď sme mali skvelú sledovanosť aj keď veci nehrali tak, ako sme si predstavovali. Takže pre mňa toto nie je niečo, čo by mi spôsobovalo stres. Naša práca je tak veľmi dynamická, že bez ohľadu na sledovanosť ten čas je neúprosný, vysiela sa každý deň, je to rýchlik, do ktorého treba naskočiť, lebo nezastavuje.
Vraj zatiaľ pracujete na 3/4 úväzok. Čo to znamená?
Že každý deň nie som v práci, pracujem 3 -a pol dňa do týždňa.
Hlavným ťahúňom Markízy sú už viac ako rok Oteckovia. Ako dlho ešte vydržia? Lebo všetko sa raz skončí...
(smiech) Áno, všetko sa raz skončí, aj keď je veľa trhov aj v našom okolí, ktoré majú fungujúce seriály veľa rokov. Samozrejme, zámer je udržať denný seriál čo najdlhšie a toto je aj náš plán s Oteckami. Ak by sme začali vnímať, že záujem o nich klesol, alebo sa seriál obsahovo nevyvíja tak, ako by sme chceli, v tom momente budeme musieť priniesť náhradu.
Ale to momentálne nehrozí.
V tejto chvíli pracujeme na ďalších sezónach, plánujeme so seriálom pokračovať aj na budúci rok.
Je pre vás, naopak, seriálový Kameňák najväčším sklamaním tohto obdobia?
Nemyslím si, že je sklamaním. Dá sa povedať, že očakávania boli trošku vyššie v súlade s tým, ako fungovali filmy, ale na druhej strane sme si vedomí, že toto je niečo iné a bol to experiment. Kameňák však má nejaké svoje stabilné čísla a nie je sklamaním.
V poslednom období je vo všetkých televíziách na našom trhu množstvo súťaží, v ktorých si celebrity merajú sily, ukazujú svoje znalosti, šikovnosť, talent... Je to ešte únosné, keďže všade sa točia tie isté tváre?
Naša snaha je vždy prinášať nejaké nové programy, sme veľmi spokojní so sledovanosťou Dobre vedieť! a dlhodobo sme k tomu hľadali ešte nejaký iný druh takejto šou. Áno, na trhu je už niekoľko rozbehnutých formátov, no my sa sústreďujeme hlavne na našu ponuku a v našej škále produktov sme videli priestor ešte na jeden program, a tak sme spustili Klamal by som ti?
Ako sa zdá, momentálne je vašou hlavnou ambíciou od pondelka do piatka počas večerov divákov rozosmiať. Ponúkate dvoj- až trojporcie komediálnych seriálov, respektíve spomínaných zábavno-súťažných šou. Kde sú vážnejšie programy?
Takto je nastavená naša jarná ponuka. Na jeseň vrátime dramatický seriál Sestričky aj šou Extrémne premeny, ktorá je založená na ľudských príbehoch. Myslím si, že naše portfólio obsahuje všetky škály produktov, len je to trochu inak rozhodené v rámci sezón.
Nedávno sa skončil seriál Autoškola, na ktorý boli rôzne reakcie. Bude pokračovať?
Asi je ešte predčasné finálne to vyhodnotiť.
Takže v tejto chvíli sa na nových častiach nepracuje.
Momentálne nepracujeme na ďalšej sezóne.
A čo Hypnošou, pri ktorej sa už nedá hovoriť o rôznych reakciách, keďže slovenskí diváci sa k nej postavili buď odmietavo alebo kriticky?
Pokiaľ ide o Hypnošou, bola to eventová záležitosť a zatiaľ nemáme plán, že by sme v tom nejako pokračovali.
Televízie, vidieť to napríklad v Česku, často spolupracujú na výrobe celovečerných filmov. Vy s Markízou takúto ambíciu nemáte?
Vždy, keď je nejaký zaujímavý projekt, veľmi radi do neho ideme. Asi najväčšiu podporu sme dali Cuky Luky Filmu. Vždy závisí od ponuky, vôbec sa tomu nebránime.
Vráťme sa ešte k vašej úlohe trojnásobnej mamy. Čo ste o sebe zistili za posledné dva roky?
Nič prevratné. Často dostávam otázku, že v čom ma materstvo zmenilo, ale nemám pocit, že by zo mňa v niečom spravilo iného človeka. Cítim sa len oveľa naplnenejšia a šťastnejšia. Som neskonale vďačná za tú šancu mať rodinu, mať deti. Ale ja ako osoba nemám pocit, že by som bola iná.
Zaujímavé, keďže vy ste mali až trojnásobné množstvo dôvodov zistiť napríklad to, že ste odolnejšia, než ste si o sebe mysleli.
Ja som totižto prešla akoby prerodom ešte pred tým, než som otehotnela. Zamýšľala som sa vtedy ako asi každý človek v istej fáze svojho života, čo ďalej. Bola som neskonale šťastná, že sa mi podarilo otehotnieť a tie následné dva roky mi priniesli akoby len naplnenie túžby, ktorú som v sebe nosila, a šťastia, ktoré som hľadala v tejto oblasti.
Dievčatá majú už dva roky, zvažujete pre ne jasle?
Zatiaľ nie sme v tejto fáze, máme opatrovateľky, s ktorými sme veľmi spokojní.
Navyše dcérky tvoria malý kolektív, takže sa asi nenudia.
(smiech) Presne tak, myslím, že ony by momentálne práveže prijali individuálny prístup než ísť do väčšieho kolektívu.
Nezvyknete ich rozhodiť po rodine, aby si užili trochu výnimočnosti?
Stane sa nám to, i keď nie je to bežné. Pre ne je úplne normálne, že sú stále spolu a keď ich rozdelíme, veľmi si to uvedomujú a vyslovene riešia, kde je tá druhá či tie ďalšie dve. Pre ne je to zvláštny jav byť samy. Na chvíľu na nich vidíte, že si to celkom užívajú, no potom začnú byť neisté. Je to fakt zaujímavé sledovať.
Vidíte už medzi nimi povahové rozdiely?
Rozdiely sú, je to fascinujúce, že máte tri deti, ktoré sú vychovávané v rovnakom prostredí a napriek tomu sú všetky tri veľmi odlišné. V čom sú však rovnaké, je to, že všetky tri si jasne vedia vydobyť to svoje, v tomto nás nešetria. (smiech)
Asi sa vás teraz mnohí pýtajú aj na to, či by ste chceli ešte ďalšie dieťa, aj keď táto otázka znie až ironicky.
Áno, dostali sme túto otázku niekoľkokrát od rôznych ľudí. Väčšinou to prišlo vo forme vtipu. Nemôžem povedať, že to máme v sebe nejako finálne uzavreté, myslím, že momentálne sme veľmi šťastní a zaneprázdnení tromi deťmi, ktoré máme. A čo prinesie budúcnosť, to človek nikdy nevie. Keby ste mi povedali pred tromi rokmi, že budem mať trojičky, určite by som vám neverila.
