Momentálne vypredávate sály so svojimi prednáškami o násilí, agresivite, vrahoch a tajomstvách temnej duše. Sú dnes ľudia fascinovaní zlom viac ako kedysi?
Ľudí vždy lákalo a i naďalej bude lákať byť v istej bezpečnej miere blízko zlu. Nech už to boli verejné popravy na námestiach, gladiátorské zápasy, prípadne priame prenosy z výkonu trestu smrti vysielané v americkej televízii. To všetko ľudí láka a zaujíma z dôvodu, že sme zvrchovaní predátori. Preto je v súčasnosti aj taká obľuba kriminálok. Tieto veci nás vnútorne bavia, ale uprednostňujeme ich skôr v instantnej podobe. To znamená, dostanem sa blízko k zlu, zalejem ho, skonzumujem a následne sa zase stiahnem do svojej bezpečnej schránky.
Strach je často vnímaný ako slabosť a zlyhanie. Potrebujeme sa báť? Na čo je vlastne dobrý strach?
Strach je nesmierne dôležitou súčasťou nášho správania. Vo chvíli, keď sa zľakneme alebo sa niečoho dlhodobo obávame, aktivuje sa v nás celý rad procesov. Napríklad keď na nás za tmy niekto vyskočí, je nevyhnutné, aby človek dokázal adekvátne zareagovať. Aby neustrnul, neomdlel a podobne, čiže je to dobrá fyzická i psychická príprava na nebezpečenstvo. Vo chvíli, keď človek stráca strach a ostražitosť, stáva sa ľahkou obeťou kohokoľvek a čohokoľvek.
Strach je teda pre nás akýmsi strážnym psom?
Áno, je dôležitý hlavne v kontexte problematiky, o ktorej teraz robím prednášky. Viac ako 90 % obetí sériových vrahov si nasadlo na ich lopatu dobrovoľne. A to práve svojou dôverčivosťou, váhavosťou a tým, že sa dali oklamať.
Ako rozpoznáme, že ide o psychopata?
Kanadský forenzný (red. pozn. súdny) psychológ Robert D. Hare definoval 21 klinických čŕt, ktoré sú pre psychopatov príznačné. Títo jedinci majú veľký šarm, rétorické schopnosti, dokážu výborne klamať, byť dobrými manipulátormi. Sú impulzívni, vykazujú vysokú mieru narcizmu a viditeľnej sebalásky. Ďalej sú nestáli, nezodpovední, nedokážu prijímať svoje chyby a niesť za ne zodpovednosť. Absentuje u nich svedomie, empatia a keďže pociťujú veľmi nízku mieru strachu, nie sú ničím limitovaní, čo je zároveň predpokladom, aby boli úspešnými.
Často prirovnávate psychopatov k hercom alebo politikom. Čo majú spoločné?
Rovnako ako politici a herci, aj páchatelia dokážu byť veľmi šarmantní a pôsobia dôveryhodne. Vedia veľmi ľstivo a efektívne predstierať empatiu, aj keď u nich často reálne absentuje. Sú to zvrchovaní predátori, ktorí využívajú svoje rétorické schopnosti a šarm, aby prilákali svoju obeť. A potom mladá žena pomerne ľahko uverí, že ide z diskotéky domov s veľmi príjemným chalanom alebo len tak nasadne k niekomu zdanlivo milému do auta...
Dokážu psychopati vycítiť slabšieho jedinca, ktorý im hravo padne za obeť alebo si trúfnu na hocikoho, kto im príde do cesty?
Predovšetkým o tom rozhoduje osobnostný profil páchateľa a jeho motivácia. Sú páchatelia, ktorí idú primárne po sexuálnom uspokojení a nerozlišujú, či je obeť v danej chvíli ich ideálom krásy. Idú po tom, aby si okamžite zažili pohlavný styk, alebo niečo, čo ich uspokojuje. Ale sú aj takí, pre ktorých je obeť výzvou. Sérioví vrahovia sú všeobecne ľudia doslovne závislí od lovu. A to „poľovanie“ nie je len fáza nadvlády nad obeťou, ale i tzv. navíjania, čiže získavania dôvery, vytvorenia klamu a podobne. U niektorých páchateľov je dôležité, ako to celé vznikalo a ako opäť znovu zvíťazili nad obeťou. Nielen silou, ale i tým, že v nej zanechali dojem bezpečia.
V roku 2016 v uliciach Bratislavy vyčíňal fekálový fantóm. Tento deviant útočil na bezbranné ženy fekáliami. Ako reagovať v takejto situácii?
Bodaj by na to existovala jednoduchá rada! Schopnosť správne zareagovať v takej situácii vychádza z toho, ako rýchlo dokážete analyzovať, koho máte pred sebou a aké riziká to môže mať. Sú jedinci, na ktorých keď začnete kričať, zľaknú sa, ale sú aj takí, ktorých to bude nesmierne vzrušovať a bude to presne to, čo chcú.
Ste autorom dvoch úspešných publikácií o masových a sériových vrahoch. Aký je medzi nimi rozdiel?
Sérioví vrahovia páchajú trestnú činnosť od dvoch až viac obetí na rôznych miestach s určitou časovou periódou medzi činmi. Masoví vrahovia páchajú útok na jednom mieste na jednu skupinu teda masu. Ale odlišný je aj motív. Masový vrah mnohokrát túži vystúpiť z nejakého tieňa, alebo paranoidne a subjektívne vnímaného bezprávia, ktoré je na ňom páchané. Má pocit, že nie je dostatočne uznávaný a preto chce vystúpiť aspoň jedným veľkým teatrálnym a bolestivým činom. Nachádzame uňho celý rad komplexov, ako je napríklad Herostratov komplex, keď sa chce človek na krátku chvíľu presláviť aj za cenu, že sám zomrie alebo inak veľmi ublíži. U sériových vrahov je najčastejším motívom obrovská sexuálna náruživosť. To sa vyskytuje takmer u 60 % týchto jedincov. Až potom nasledujú ďalšie motívy ako zisk, profit a podobne.
Čo sa odohráva v hlave sériového vraha?
Pociťuje obrovské vnútorné nutkanie loviť a uspokojiť svojho vnútorného nenažraného démona, ktorého si mnohokrát sám vytvoril od najranejšieho detstva. Po vykonaní činu zažíva určité uspokojenie, vnútorné psychické i fyzické vyvrcholenie, potom nasleduje obrovský pád do úzkosti, neistoty a strachu. Cítia, že sa znova potrebujú naplniť tou energiou nadvlády.
Najčastejším motívom masových vrahov je vidina pomsty, ktorá sa nám v súčasnosti spája najmä s teroristickými útokmi. Ale sú aj iné alarmujúce motívy...
Jedným z najrýchlejšie sa rozrastajúcich podskupín masových útokov sú jedinci, ktorí vykazujú mizogýniu, teda patologickú nenávisť voči ženám. Keď sa detailnejšie pozriete na týchto páchateľov, mnohokrát bolo to zrnko zla zasiate v ich raných partnerských vzťahoch. V pätnástich začali chodiť s nejakým dievčaťom, ktoré ich po prvom rande odmietlo, alebo ich podviedlo a našlo si niekoho iného. Takisto mali často veľmi zlé vzťahy so svojimi matkami. Väčšina ľudí sa s týmito turbulenciami v živote vyrovná, ale títo jedinci nie. Je pre nich jednoduchšie preniesť tú nenávisť namiesto jedného dievčaťa na všetky ženy a hovoriť si, veď sú vlastne všetky rovnaké! Všetky nás využívajú, zneužívajú, sú zlé a chcú mať nad nami nadvládu! A potom už nastupuje ich pomsta.
Je na vine vždy len zlé detstvo? Dokedy sa dá naň vyhovárať?
Sú aj iné príčiny. Až 90 % sériových vrahov - to znamená 9 z 10 - sú psychopatickí jedinci, ktorí zároveň vykazujú ešte druhú poruchu, ktorá sa prejavuje výbušným agresívnym správaním. K tomuto stavu môžu dospieť buď svojou životnou cestou, tým, že sú dlhodobo odmietaní, fyzicky a psychicky týraní, sexuálne zneužívaní, ale zároveň u nich môže byť a často i býva prítomný nejaký neurobiologický alebo chemický deficit. Napríklad majú ináč postavenú prednú časť mozgu a dochádza k jeho funkčnému narušeniu. Navyše títo jedinci bývajú vychovávaní a vedení veľmi násilnými alebo apatickými rodičmi. Toto je ale len polovica psychopatov.
A čo tá druhá polovica?
Ide o jedincov, ktorí sa stali psychopatickými práve z dôvodu, že utrpeli nejakú mozgovú infekciu, mŕtvicu alebo úraz mozgu. Mám pacienta, ktorý prekonal mozgovú mŕtvicu a spadol z bicykla. Mal štyridsať rokov a do tej doby to bol milujúci otec, pracujúci a veľmi milý človek. Po úraze sa však všetko zmenilo. Jeho žena musela dosiahnuť úplný zákaz prístupu k deťom. Rozviedli sa, začal byť paranoidný, agresívny, ničil veci. A to je tá pointa. Psychopatickým jedincom, veľmi nebezpečným predátorom a vrahom, ktorý je schopný ubližovať, ničiť, psychicky vysávať, ale súčasne dokáže byť i dobrým manažérom, excelentným politikom, sa môže stať principiálne každý z nás, ak napríklad utrpíme spomínaný úraz mozgu.
Poškodenie mozgu je trvalou ujmou. Ako sa dá s takýmto človekom pracovať?
V tomto naozaj nie som žiadny slniečkar a nepodlieham odbornej ani ľudskej naivite. Reálna účinnosť terapeutických prístupov k psychopatickým jedincom je iba okolo 10 %. Navyše efektivita liečby je priamoúmerná trom základným okolnostiam. V slabých chvíľach musí byť pacientovi podporou rodina a takisto musí prejaviť osobnú vôľu. Všetci psychopati si totiž pripadajú zdraví a za nezdravých považujú všetkých naokolo, ktorí nedokážu oceniť, ako sú oni sami zaujímaví a výnimoční. A do tretice rozhoduje i dostupnosť odbornej lekárskej starostlivosti. U nás v Česku sa niekedy na termín u psychoterapeuta čaká aj rok.
Pribúda v súčasnosti psychopatov?
Mnohé nasvedčuje, že psychopatov skutočne pribúda najmä v odtieňoch patologického narcizmu. Absencia svedomia a ľútosti, patologické klamárstvo či manipulatívne tendencie sú pomerne nákazlivé a mnohé tieto atribúty sú čoraz viac tolerované najmä v oblasti obchodných praktík a predajných stratégií. Zdá sa, že pojem psychopatia už prestáva byť výhradne patológiou jednotlivca a stáva sa patológiou určitých skupín obyvateľstva naprieč celým spektrom. Istú mieru psychopatických rysov dnes nájdete u veľkého množstva ľudí a nie vždy musia byť tieto črty vnímané ako nebezpečné a zlé.
Najväčším masovým vrahom v dejinách bol sovietsky diktátor Stalin. Ten si rovnako ako Hitler odbil nenaplnené detstvo s otcom alkoholikom, ktorý tyranizoval rodinu. Ale to asi nebol hlavný spúšťač páchať zverstvá...
Tých okolností tam bolo určite viacero, ale toto podhubie bolo dôležité pri formovaní ich osobnosti. Pokiaľ by sme povedali, že to bola jediná okolnosť, veľmi ľahko by nám to vyvrátili prípady z rodín, ktoré takisto mali doma agresívnych výbojných otcov, ale z detí sa napokon nestali zlí ľudia. Významnú úlohu a to 30 až 70 % zohráva genetika. Ak je matka, otec alebo niekto z blízkych výrazne agresívny, výbušný a konfliktný, je vysoká pravdepodobnosť, že sa to prenesie aj na dieťa. Medzi ďalšie vplyvy patria morfologické, biochemické a funkčné zmeny v mozgu.
Odsúdení trestanci si pomerne často získavajú priam fanatický obdiv žien. Naposledy sme to videli aj v prípade Jiřího Kajínka, odsúdeného na doživotie za dvojnásobnú vraždu. Keď mu v roku 2017 udelil prezident Zeman amnestiu, stala sa z neho opäť celebrita.
Všade na svete prichádzajú páchateľom do väzenia stovky a tisíce listov. Tomuto fenoménu sa venujem aj vo svojej knihe. Bavil som sa so ženami, ktoré boli schopné doslova opustiť svoje rodiny a deti a zacieliť sa len na obdivovaného páchateľa. Niektoré z nich vnútorne túžia byť podmanené a byť v spoločnosti silného nebezpečného jedinca predátora, pretože ich to vzrušuje.
Hľadajú to, čo nemajú doma?
Áno alebo aj to, čo doma mali, napríklad v podobe svojho otca. Hľadajú mužskú verziu svojho vlastného ženského patologického ja alebo niekoho, kto by porozumel temnote ich duše. Niekoho, kto je zvrchovane dominantný a vládne krajine za hranicami ich vlastných temných fantázií.
Andrej Drbohlav (38)
Psychopatológ a etopéd. Na Univerzite v Hradci Králové vyštudoval etopédiu – odbor špeciálnej pedagogiky, ktorý sa zaoberá výchovou, vzdelávaním, diagnostikou, terapiou a výskumom jedincov s poruchami správania, emócií, charakteru a osobnosti. Pôsobí v pražskom Inštitúte neuropsychiatrickej starostlivosti (INEP), kde sa orientuje na prácu s agresívnymi a psychopatickými jedincami. Je autorom knižných bestsellerov Psychologie sériových vrahů a Psychologie masových vrahů. Momentálne organizuje v Česku i na Slovensku svoju úspešnú prednáškovú tour pod názvom Psychologie sériových vrahů.
Známi vrahovia
V roku 1888 terorizoval Londýn tajomný zabijak, ktorý brutálne zavraždil päť prostitútok.
V roku 1998 bol odsúdený za dvojnásobnú nájomnú vraždu na doživotie. V roku 2017 mu český prezident Zeman udelil milosť a odvtedy je to celebrita.
Nórsky Pravicový radikál v roku 2011 chladnokrvne povraždil 77 mladých ľudí.
Iba 17-ročný mladík v r. 2009 v nemeckom Stuttgarte postrieľal v škole 16 ľudí, väčšinu tvorili dievčatá a ženy. Práve nenávisť k ženám bola motívom zabijaka.
