Momentálne vypredávate sály so svojimi prednáškami o násilí, agresivite, vrahoch a tajomstvách temnej duše. Sú dnes ľudia fascinovaní zlom viac ako kedysi?
Ľudí vždy lákalo a i naďalej bude lákať byť v istej bezpečnej miere blízko zlu. Nech už to boli verejné popravy na námestiach, gladiátorské zápasy, prípadne priame prenosy z výkonu trestu smrti vysielané v americkej televízii. To všetko ľudí láka a zaujíma z dôvodu, že sme zvrchovaní predátori. Preto je v súčasnosti aj taká obľuba kriminálok. Tieto veci nás vnútorne bavia, ale uprednostňujeme ich skôr v instantnej podobe. To znamená, dostanem sa blízko k zlu, zalejem ho, skonzumujem a následne sa zase stiahnem do svojej bezpečnej schránky.
Strach je často vnímaný ako slabosť a zlyhanie. Potrebujeme sa báť? Na čo je vlastne dobrý strach?
Strach je nesmierne dôležitou súčasťou nášho správania. Vo chvíli, keď sa zľakneme alebo sa niečoho dlhodobo obávame, aktivuje sa v nás celý rad procesov. Napríklad keď na nás za tmy niekto vyskočí, je nevyhnutné, aby človek dokázal adekvátne zareagovať. Aby neustrnul, neomdlel a podobne, čiže je to dobrá fyzická i psychická príprava na nebezpečenstvo. Vo chvíli, keď človek stráca strach a ostražitosť, stáva sa ľahkou obeťou kohokoľvek a čohokoľvek.
Strach je teda pre nás akýmsi strážnym psom?
Áno, je dôležitý hlavne v kontexte problematiky, o ktorej teraz robím prednášky. Viac ako 90 % obetí sériových vrahov si nasadlo na ich lopatu dobrovoľne. A to práve svojou dôverčivosťou, váhavosťou a tým, že sa dali oklamať.
