Najskôr ste boli jedna z kandidátok opozície, potom prišiel pán Mistrík s tým, že slabší sa má vzdať, čo vyzeralo mierené na vás. Lenže zrazu sa niečo udialo, ľudia na sociálnych sieťach si pridávali rámiky, že vás volia a prieskumy vám hneď dávali 50 %. Prezidentské voľby ste napokon vyhrali. Veľká časť ľudí má dodnes problém uveriť tomuto príbehu. Máte pre nich nejaké vysvetlenie?
Tým vysvetlením je len pravda a faktografia, ktorá je dohľadateľná v čase. Začínala som z pozície kandidáta, ktorý nemal dobrú poznateľnosť. Preto aj tie výsledky najprv boli, aké boli. Na začiatku som bola v prieskumoch ôsma, lebo sme začínali aj s menším rozpočtom, ako mal pán Mistrík. Od leta sme však veľmi poctivo pracovali, chodili sme do regiónov, stretávali sa s ľuďmi, komunikovala som na sociálnych sieťach.
Nevedela som ale odhadnúť, ako to bude ďalej pokračovať z hľadiska nejakého relevantného umiestnenia vo voľbách. Kolegovia mi však hovorili, aby som počkala na diskusie, že vtedy sa ukáže, či mi ľudia uveria a stotožnia sa s mojimi názormi. V januári sa začali diskusie, na ktoré prišli pozitívne odozvy, pracovali sme s tým aj na sociálnych sieťach a to bol ten zlomový moment, že ľudia začali o mne rozmýšľať ako o relevantnej kandidátke.
Následne sa začala vlna finančnej podpory zo strany ľudí. Polovicu z povoleného limitu 500 000 € mi prispeli malí darcovia po 10, 20, 30 eur... Rozviazali nám tým ruky pre propagáciu a posledná vlna kampane tak mohla byť veľkorysejšia.
Je pravdou, že vám pomáhala s kampaňou firma z Izraela?
Spolupracovali sme s Michalom Repom, ktorý spolupracoval v iných krajinách so spomínanou firmou z Izraela. Nám pomáhal do októbra minulého roka, kedy bola vyplatená posledná faktúra, lebo na viac sme nemali finančné možnosti. Michal Repa s nami však zostal na dobrovoľníckej báze. Zaujal ho môj príbeh, uveril mi ako kandidátovi a robil s nami dlhé obdobie dobrovoľnícky. Na konci sme s ním ešte urobili jeden kontrakt v súvislosti so zadávaním a vyhodnocovaním prieskumov.
Prezident Andrej Kiska oznámil založenie svojej politickej strany. Donedávna sa pritom zdalo, že má blízko k vašej strane Progresívne Slovensko, dokonca prebehli aj nejaké rokovania. Čo si o tom myslíte?
Musím iba rešpektovať to, že sa pán prezident nestotožnil s projektom Progresívneho Slovenska, aby sa stal trebárs v budúcnosti jeho súčasťou. Rozhodol sa pre svoj vlastný autonómny projekt. Vnímam to tak, že je to politik, ktorý má vo verejnosti stále najvyššiu mieru dôvery, takže z tohto pohľadu je to dosť jasný signál, aby na slovenskej politickej scéne pokračoval. Je možné, že z toho vyrastie subjekt, ktorý bude perspektívne partnerom na spoluprácu pre strany, ako je PS, Spolu alebo prípadne ďalšie.
Počas kampane pri vás stál aj váš partner Peter Konečný. Aj jemu sa zmení život. Nemáte obavy, že by to neuniesol?
Už teraz je pod tlakom. On bol veľký podporovateľ tej idey, aby som kandidovala, hoci ma na to priamo nenahováral. Samozrejme, že sa rozprávame o tom, čo bude. Sme v špecifickej situácii...
Akú úlohu bude mať pán Konečný ako partner prezidentky?
Budeme sa o tom radiť aj s odborníkmi. Určite pri spoločenských akciách bude po mojom boku a pokiaľ ide o nejaké protokolárne veci, tak budeme zvažovať podľa charakteru udalosti. Na niektoré zahraničné stretnutia bude možno pracovne vhodnejšie, aby ma sprevádzal poradca pre zahraničnú politiku alebo minister.
