Svet 21. storočia ovplyvňujú vizionári, politici, finančníci, vedci, umelci i športovci, ktorí posúvajú svojimi činmi ľudstvo vpred. Práve im je venovaný seriál Velikáni našej doby.
Už šesť rokov riadi najväčšiu cirkev sveta! Kardinál Jorge Mario Bergoglio pochádzajúci z argentínskeho Buenos Aires nastúpil na Petrov stolec po náhlej rezignácii Benedikta XVI. (91). Prijal meno František podľa vzoru sv. Františka z Assisi a hneď pár dní po zasadnutí na Svätú stolicu bolo jasné, že je to veľký muž, ktorý sa nebojí nazvať veci pravým menom.
Svojimi postojmi a gestami začal obracať Vatikán hore nohami. Aj vďaka tomu mu v médiách prischla prezývka rebel František. Mnohí odborníci v ňom však viac ako rebela vidia reformátora. Podľa nich do nepriepustných a skamenených štruktúr katolíckej cirkvi prináša nový vietor.
Nosí v srdci Kristovo evanjelium rovnako ako jeho predchodcovia, avšak hlása ho s ohľadom na dobu, v ktorej žijeme. Kto je v skutočnosti Jorge Mario Bergoglio?
Múdry študent
Narodil sa 17. decembra 1936 v Buenos Aires ako najstaršie dieťa talianskych prisťahovalcov. Jeho otec Mario tvrdo pracoval na železnici, aby uživil manželku Reginu s piatimi deťmi. Jorge už ako malý plynule ovládal nielen španielčinu, ale aj taliančinu. Bergogliovci mali svoje deti vychované k skromnosti a tolerancii, naučené upratovať si po sebe a neplytvať jedlom.
Jorge od malička veľa čítal, študoval a zaujímal sa o širokú škálu tém od filozofie a psychológie až po prírodné vedy. Rozhodol sa pre štúdium na chemickej priemyslovke. Málokto o ňom vie, že počas školy pracoval aj ako vyhadzovač v nočnom klube a neskôr po získaní diplomu aj ako laboratórny technik.
Po strednej škole sa rozhodol získať magisterský titul v odbore chémia, no najviac zo všetkého ho aj tak ťahalo kňazské povolanie, a preto v roku 1958 vstúpil do seminára a potom do noviciátu k jezuitom. Povráva sa, že svojej prvej dievčenskej láske v dvanástich rokoch povedal: „Nevezmem si ťa, pretože budem kňazom.“
Kardinál z metra
Jorge Bergoglio si na Katolíckej univerzite v Buenos Aires urobil doktorát z filozofie a popri štúdiu teológie učil literatúru a psychológiu na katolíckej strednej škole v Santa Fe, potom aj v Buenos Aires. Kňazskú vysviacku prijal v roku 1969 a večné sľuby zložil v roku 1973. Do roku 1979 pôsobil ako profesor teológie a tiež ako argentínsky provinciál jezuitov.
Svoje skúsenosti využil aj ako rektor seminára v San Migueli, kde pôsobil v 80. rokoch minulého storočia a v roku 1986 si v Nemecku dokončil doktorát z teológie. V máji 1992 bol vymenovaný za pomocného biskupa v Buenos Aires a o osem rokov neskôr sa ujal funkcie arcibiskupa. V roku 2001 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za kardinála a ľudia si ho veľmi obľúbili. Páčil sa im zmysel pre sociálnu spravodlivosť a jeho pokora. Skromnému Bergogliovi sa prepych priečil.
Aj preto nežil v honosnej biskupskej rezidencii, ale v malom byte a namiesto limuzíny so súkromným vodičom sa kardinál vozil hromadnou dopravou ako bežný človek. Nebolo ničím nezvyčajným, ak si k Buenosairesanom cestujúcim metrom do práce prisadol kardinál.
Nečakaná voľba
Keď 2. apríla 2005 zomrel Ján Pavol II., kardinál Bergoglio bol pri konkláve považovaný za silného favorita. Dokonca podľa uniknutých informácií skončil na druhom mieste, hneď za nemeckým kardinálom Ratzingerom, ktorý sa nakonic stal pápežom Benediktom XVI. Po náhlom odstúpení Benedikta XVI. sa 12. marca 2013 začalo ďaľšie konkláve.
Na voľbe sa zúčastnilo 115 kardinálov a biely dym z komína Sixtínskej kaplnky začal stúpať až v upršanú stredu 13. marca po piatej voľbe! Krátko na to francúzsky kardinál Jean-Louis Tauran z balkóna Baziliky sv. Petra zhromaždeným
Zvolenie Bergoglia za 266. pápeža bolo prekvapením, pretože v tomto konkláve boli oveľa horúcejší kandidáti ako on, napríklad taliansky kardinál Angelo Scola, ktorému verili aj stávkové kancelárie. Krátko po zvolení nového pápeža unikli z kokláve správy, že v poslednej voľbe získal 90 zo 115 hlasov.
Za jeho prekvapivým úspechom podľa anonymných zdrojov talianskeho denníka Corriere della Sera stála tajná dohoda skupinky okolo vatikánskeho sekretára kardinála Tarcisia Bertoneho a tiež amerických kardinálov, ktorí na Petrovom stolci nechceli Angela Scolu. Viedenský kardinál Christoph Schönborn to však videl inak. „K tomu môžem povedať iba toľko, že Bergoglio by nebol v piatom kole zvolený za pápeža, ak by nebol favoritom hneď od začiatku,“ povedal pre portál Národný katolícky reportér tesne po voľbe.
Bez prepychu
Úradu sa František ujal 19. marca 2013 slávnostnou svätou omšou na Námestí svätého Petra vo Vatikáne. Stal sa prvým pápežom pochádzajúcim z amerického svetadielu a po viac ako 1270 rokoch tiež preťal líniu úradujúcich pápežov narodených v Európe. Posledným mimoeurópskym pontifikom bol Sýrčan Gregor III. zvolený v roku 731.
Hneď na začiatku odmietol všetok luxus, ktorý mu ako najvyššiemu predstaviteľovi katolíckej cirkvi prislúchal. Nechcel využívať nepriestrelný papamobil, nosiť okázalé červené pápežské topánky a rúcha. Bokom dal tiež pápežský trón – rozhodol sa sedieť v obyčajnom kresle.
Kritizoval zneužívanie moci cirkevnými hodnostármi, kariérizmus a obohacovanie sa kňazov...Postupne začal otvárať trináste komnaty, ktoré zvierajú katolícku cirkev. Napríklad koncom februára novými opatreniami tvrdo zakročil proti sexuálnemu zneužívaniu detí kňazmi.
Moderný
Vo vlastných radoch má priaznivcov, ale aj odporcov, ktorí mu vyčítajú príliš liberálny prístup k hriešnikom. Pobúrenie tradične zmýšľajúcich kňazov a teológov vyvolal v roku 2016 vydaním spisu Amoris laetitia (Radosť lásky), kde sa dotýka rôznych pálčivých tém. Napríklad hovorí, že homosexuálov treba rešpektovať, avšak zdôrazňuje, že cirkev odmieta homosexuálne zväzky.
Mnohým duchovným sa nepáčilo ani to, že vyzval na milosrdný prístup k rozvedeným a občiansky znovu zosobášeným veriacim a dokonca týmto ľuďom v niektorých prípadoch umožnil prijímať sviatosť oltárnu. Za to ho 62 tradične zmýšľajúcich rímskokatolíckych teológov a kňazov v oficiálnom liste obvinilo zo šírenia kacírstva.
Novátorské myšlienky pápeža nie sú každému príjemné, no na druhej strane František aj prostredníctvom svojho aktívneho života na sociálnych sieťach dennodenne v dobrom ovplyvňuje masy ľudí.
„Je jediným jasným a odvážnym hlasom, ktorý hovorí o veciach tak, ako sú. Nemá strach a nehľadá potlesk ľudí. Koná ako svätý Pavol, ktorý hlásal jasným spôsobom vhod aj nevhod,“ opísal pápeža jeho blízky spolupracovník arcibiskup Georg Gänswein. Isté je, že Svätý Otec vďaka svojej odvahe búrať zastarané dogmy pritiahol pozornosť mnohých neveriacich, ktorí dnes aj vďaka nemu nazerajú na katolícku cirkev inak.
7 zaujímavostí o pápežovi Františkovi
1. Ako správny Argentínčan miluje tango a futbal.
2. Je známy blízkym spojením s fanúšikmi, často prekvapí ľudí, ktorí mu píšu listy, spätným telefonátom.
3. Magazín Time ho označil za Osobnosť roka 2013.
4. V roku 2015 vydal pop-rockový album s názvom Wake up! (Zobuďte sa!). Je na ňom kombinácia hovoreného slova a tradičných kresťanských chválospevov v modernom poňatí.
5. Má iba jednu stranu pľúc. Druhú mu vyoperovali pre infekciu ešte ako
tínedžerovi.
6. Povráva sa, že v noci sa vykráda von zo svojich komnát, aby sa stretol s ľuďmi bez domova.
7. Pomohol obnoviť diplomatické
7 pamätných výrokov pápeža
O rozvedených:
„Je dôležité, aby rozvedení ľudia, ktorí žijú v novom zväzku, vedeli, že sú súčasťou Cirkvi, a nie sú exkomunikovaní.“
O antikoncepcii:
„Nechajme rodičov, nech dôkladne zvážia situáciu seba a svojich detí, tých, ktoré sa už narodili a tých, ktoré by sa v budúcnosti mohli narodiť... Sami rodičia, nikto iný, by mali urobiť konečné rozhodnutie pred zrakom Boha.“
O rodičovstve:
„Niektorí ľudia si myslia, že - odpusťte výraz - ak chcete byť dobrí katolíci, musíte sa množiť ako králiky. Nie. Rodičovstvo je o zodpovednosti.“
O mladých:
„Mladí ľudia radšej žijú spolu bez toho, aby sa zobrali. Čo by mala urobiť Cirkev? Vylúčiť ich? Alebo namiesto toho sa k nim priblížiť, objať ich a pokúsiť sa priniesť im Božie slovo? Ja som za tú druhú možnosť. Svet sa zmenil a Cirkev sa nemôže uzamykať do údajných interpretácií dogmy.“
O homosexuáloch:
„Keď je niekto gej a hľadá Pána a má dobrú vôľu, kto som ja, aby som ho súdil?“
O cirkvi:
„Keď je Cirkev vlažná, uzavretá do seba a často sa správa ako obchodník, nie je to služba, sama si berie od iných... Nemožno to robiť tak, že veriaci človek hovorí o chudobe a vedie pritom život ako faraón.“
O potratoch:
„Potrat nie je menším zlom, je to zločin. Zobrať jeden život na úkor záchrany iného, to robí mafia. Je to zločin. Je to absolútne zlo.“
Je to dobrý poslucháč
Miloš Lichner, dekan Teologickej fakulty Trnavskej univerzity
„So Svätým Otcom som sa stretol asi na 4-5 minút. Priniesli sme mu prvý výtlačok Komentárov k Starému a Novému zákonu, ktorých prípravu som ako dekan teologickej fakulty zastrešoval. Napriek tomu, že je to už starší človek, srší mu z očí obrovská radosť. Už na prvý pohľad je veľmi bystrý a pokojný, vyžaruje z neho dobrota a ľudskosť. Pápež František je výborným poslucháčom, pozorne počúval každé moje slovo. Nemožno mu uprieť obrovskú snahu budovať mosty medzi ľuďmi dobrej vôle a to bez ohľadu na vierovyznanie. Každý z pápežov mal svoje čaro, osobný šarm a povahu. Každý je niečím odlišný a do úradu prináša každý kúsok seba a to je to pekné.“
