Počuli ste, vraj sa Schelinger utopil v Dunaji! Také a podobné reči začali kolovať niekoľko dní pred Veľkonočným pondelkom v roku 1981 v Bratislave medzi fanúšikmi populárnej hudby. Avšak väčšina z nich tomu neverila. Prečo by obľúbený spevák, jeden z najpopulárnejších v socialistickom Československu, ako 30-ročný ukončil svoj život, a to práve v Dunaji?
Až keď sa v hudobnom mesačníku Melodie v júni 1981 objavila správička o Schelingerovom pohrebe na Olšanských cintorínoch v Prahe, ktorý sa konal 22. mája, uverili aj najzarytejší odporcovia klebiet. V krátkej správe bol ešte údaj, že k Schelingerovmu úmrtiu došlo v noci z 12. na 13. apríla. V nasledujúcom vydaní Melodie sa čitatelia dozvedeli, že zahynul v dunajských vlnách pod bratislavským Starým mostom.
Provokácia
Spevák pricestoval do Bratislavy vlastným autom v sobotu 11. apríla 1981 a ubytoval sa v hoteli Devín. O deň neskôr 12. apríla nahrával v Československej televízii v Mlynskej doline pre populárny Televízny klub mladých pieseň Což takhle dát si špenát. Osudnou sa mu stala práve cesta z televízneho štúdia. Najprv sa zastavil v obľúbenej vinárni Veľkí františkáni v centre mesta, kde sa posilnil alkoholom a údajne aj marihuanou.
Po odchode z podniku smeroval do hotela Devín. Na Hviezdoslavovom námestí pred hotelom Carlton však stretol svoju mladú skalnú fanúšičku s priateľom. Po zvítaní sa pri trojici zastavili dvaja neznámi mladí muži a začali speváka provokovať: „Á, Schelinger, čo takto dať si špenát!“ Nový Čas pred rokmi vypátral anonymnú svedkyňu skoku, ktorá opísala, čo sa dialo ďalej.
Cesta na most
„Provokovali Jirka, až jeden z nich, akože mimochodom, navrhol skok z mosta do Dunaja. Brala som to len ako žart a asi aj Jirko, a to i vo chvíli, keď sme všetci piati - Jirko, dvaja neznámi muži, môj priateľ a ja - zamierili na Most SNP. Ten sa pre skok do vody javil ako privysoký. Preto sa išlo na Starý most. Keď som sa Jirka spýtala, či chce vážne skočiť, odpovedal, že prídeme na Starý most a tam sa všetko skončí...“
Podľa slov svedkyne a Schelingerovej obdivovateľky sa jeden z dvoch neznámych mladíkov vyzliekol do slipov a skočil do studených vôd Dunaja. Takmer okamžite jej Jirko podal svoju tašku a skočil tiež, ale oblečený. Zatiaľ čo jeden z mladíkov – vyzývateľ na skok – vyplával v poriadku o niekoľko minút, spevákovo telo bolo objavené až takmer po mesiaci, 7. mája v dunajskom ramene pri osade Bodíky. Vzhľadom na fakt, že telesné pozostatky už boli v značnom štádiu rozkladu, jeho totožnosť bola identifikovaná až neskôr.
Neveriaci brat
Prakticky až do zmeny režimu neboli o spevákových posledných chvíľach žiadne pochybnosti. Až v roku 1992 sa v spomienkovom článku v časopise Melodie vyjadril Schelingerov brat Milan: „Ľudí, ktorí boli s Jirkom posledný večer, by bolo dobré prelustrovať...“ Mal podozrenie, že v spevákovej smrti by mohla mať prsty komunistická Štátna bezpečnosť. O štyri roky neskôr sa aj so štábom Českej televízie vybral na niekoľko dní do Bratislavy, aby zistil okolnosti Jirkovej smrti. Nepodarilo sa mu zistiť prakticky nič.
Neskôr sa podarilo získať kópiu dokumentov z pitvy spevákovho tela. Na základe ich obsahu sa v roku 2000 pre médiá vyjadril, že telo, ktoré sa našlo 7. mája 1981 v dunajskom ramene, v skutočnosti jeho bratovi nepatrilo. K uvedenej myšlienke ho mali priviesť údaje v pitevnom protokole. Nesúhlasila v ňom výška tela (vraj bol o päť centimetrov vyšší), nebola uvedená veľkosť chodidla a poznámka o „nezväčšených mandliach“ je podľa Milana Schelingera absurdná, pretože brat ich mal vyoperované.
Pitevná správa
Takmer okamžite, ako vyšiel článok o pochybnostiach, oslovil Nový Čas Slavomíra Uherčíka z Ústavu súdneho lekárstva LFUK a FN v Bratislave, ktorý spevákovo telo pitval. „Ak ide o veľkosť chodidla, Jiří Schelinger mal obuté tenisky, ktoré mu nepochybne patrili, a preto bola od začiatku veľkosť jeho chodidla zrejmá. A čo sa týka nezväčšených mandlí? I tu zohrali svoju úlohu hnilobné zmeny. Mandle zosnulého neboli zreteľné, to znamená, že ich buď nemal, alebo neboli zväčšené. V zápisnici sa preto označili ako nezväčšené,“ prezradil. Pitva potvrdila, že spevák mal v krvi viac než jedno promile alkoholu. Spoľahlivú identifikáciu urobila až Schelingerova pražská stomatologička, ktorá poskytla jeho zubnú kartu.
Prešli ďalšie roky a v českej televíznej relácii 13. komnata vystúpil Milan Schelinger s novým tvrdením. Uviedol, že sa mu anonymne dostal do rúk spis, týkajúci sa vyšetrovania Jirkovej smrti. Vyšetrovací spis obsahoval aj fotografie, na ktorých bolo telo speváka na pitevnom stole. Preto už verí, že on i jeho príbuzní neplačú nad neznámym hrobom. Zároveň si neodpustil poznámku, že stále nie je isté, ako sa brat do vody dostal...
Kto bol...
Jiří Schelinger († 30)
- Pôvodne sa učil za inštalatéra, viac času však trávil v amatérskych kapelách a školu nedokončil.
- V roku 1972 ho objavil Karel Šíp a Jiří sa stal spevákom skupiny Faraon, kde okrem Šípa účinkoval aj Jaroslav Uhlíř. S nimi nahral a naspieval aj svoj najväčší hit Holubí dům.
- O rok neskôr prijal ponuku Františka Ringa Čecha a stal sa sólovým spevákom jeho skupiny. S ňou nahral štyri LP platne: Báječní muži (1975), Nemám hlas jako zvon (1975), Hŕŕŕ na ně (1977), ...nám se líbí... (1979).
- Koncom roka 1980 začal pripravovať novú LP platňu Zemětřesení, stačil však nahrať jedinú skladbu Sen.
- Tragicky zahynul v Bratislave 13. 4. 1981 krátko po polnoci.