Povinná výbava správnych šibačov: Každý korbáč má inú účinnosť, tento štípe najviac

Korbáče patria neodmysliteľne k Veľkej noci a šibačke. Bez tohto zvyku vo viacerých častiach Slovenska by to nebolo to pravé orechové.

Každý správny šibač musí mať poriadny výstroj, ktorého základom je vŕbový švihák. Nech dievčatá sú celý rok šikovné, zdravé a krásne. Ako si však vybrať ten najlepší?

Pôvod šibačky tkvie ešte v predkresťanskom období, keď Slovania slávili sviatky jari a dotyk vŕbových prútikov so ženským telom znamenal odovzdanie plodivej sily. „Korbáč má skôr symbolický význam. Je to nástroj, ktorým chlapci symbolicky šľahajú dievčatá, aby boli po zime zdravé, pekné a šikovné,“ vysvetľuje Michal Fiľo, majster ľudovej umeleckej výroby z Banskej Bystrice, ktorý pletie aj veľkonočné korbáče.

„Malé korbáče sú pre malé detičky a majú okolo 30 cm. Samozrejme, robil som aj veľké korbáče. Jeden mal až 3 metre. Tie sú už také na parádu, ale aj s tými sa dá vyšibať,“ vraví Fiľo. Takéto obrie korbáče nosia šibači skôr symbolicky, prehodené cez plece. „Najčastejšie a určite najpoužívanejšie sú stredne veľké korbáče. Tých robíme najviac. Tie sú pre klasických šibačov,“ hovorí Fiľo s tým, že na Horehroní, odkiaľ pochádza, sa dievčatá iba oblievali vodou.

Pliesť korbáče sa naučil až potom, keď prišiel do Banskej Bystrice. Jeden klasický korbáč sa dá upliesť aj za 5 až 10 minút. „Robím korbáč z 8 vŕbových prútov. Ako korbáč cítiť pri šibaní, závisí hlavne od toho, aké sú prúty. Ja však nie som zástanca toho, aby sa veľmi a silno šibalo, ide skôr o symboliku. Určite ale každá dievčina by mala po vyšibaní priviazať na korbáč farebnú stužku,“ uzatvára s úsmevom Fiľo.