Presvedčiť k spolupráci ho pritom vyšetrovatelia mohli zrejme už oveľa skôr. Keby totiž nebola prvotná obhliadka miesta činu zbabraná, mohli sa nájsť aj stopy DNA, ktoré by ľahko určili, kto bol skutočný strelec. Myslí si to právnik Kuciakovcov Daniel Lipšic a za pravdu mu dáva aj bývalý vyšetrovateľ. Čím si ešte polícia zbytočne skomplikovala prácu?
Prípad vraždy novinára už od úplného začiatku sprevádzali pochybnosti. Začalo sa to už obhliadkou miesta činu, kam bol privolaný nekvalifikovaný lekár. Telami sa navyše pred príchodom špecialistov manipulovalo, čo kritizoval tak otec zavraždeného, ako aj právnik rodiny Kuciakovcov Daniel Lipšic.
„S Jánovým telom niekto hýbal ešte predtým, ako došlo k obhliadke miesta činu kriminalistami. Bol v neprirodzenej polohe a nikto nie je schopný vysvetliť prečo,“ povedal Kuciak starší. Chyby v úvode vyšetrovania potvrdil aj generálny prokurátor Jaromír Čižnár. „Dozorujúci prokurátor tiež nemá dôvod povedať, že tam chyby neboli... Mohli sme byť trochu ďalej,“ priznal Čižnár. Ako chybné prvé kroky ovplyvnili vyšetrovanie, sa ukazuje až teraz.
DNA - filmové sci-fi?
Vyšetrovatelia hneď po septembrových raziách získali údajného sprostredkovateľa vraždy Zoltána Andruskóa na svoju stranu. Podnikateľ polícii povedal, komu vraždu zadal, aj kto pravdepodobne vystrelil. Pri samotnom skutku však nebol a ukazuje sa, že sa pravdepodobne mýlil. Jeho chybnú domnienku podporil aj znalec, ktorý z kamerových záznamov označil za postavu ponevierajúcu sa v okolí Kuciakovho domu Tomáša Szabóa.
„Ani jeden z nich sa nepriznával. Pravdepodobnejšia verzia bola, že strieľal Szabó. Na základe viacerých, skôr nie úplne jednoznačných dôkazov,“ uviedol Lipšic. Tomuto chaosu sa možno dalo vyhnúť, keby polícia už na začiatku nezbabrala prvotné úkony, pri ktorých sa zabezpečovali aj stopy DNA. Tie by jednoznačne preukázali, kto v dome skutočne zabíjal.
„Neboli tam zabezpečené žiadne daktyloskopické stopy (odtlačky prstov, pozn. redakcie) ani DNA. Možno aj preto, že bola tá obhliadka miesta činu robená s chybami. Boli zabezpečené nejaké trasologické stopy, tie však pravdepodobne nesúvisia so skutkom, resp. boli zabezpečené neskoro,“ potvrdil Lipšic. „Nie je to sci-fi z filmov, skúšali to tam hľadať, ale tam sa aj manipulovalo s telami, to znamená, že tá obhliadka miesta činu bola urobená zle, s chybami,“ hovorí Lipšic s tým, že to, čo by sa našlo, keby bola obhliadka urobená profesionálne, sa už nikdy nedozvieme.
Rekonštrukciu zopakujú
Polícii nestačí iba Marčekovo slovo a dá sa predpokladať, že vo Veľkej Mači bude v blízkej dobe opäť rušno. V snahe vylúčiť, že ide iba o pokus sťažiť vyšetrovanie alebo si klamaním znížiť trest, vyšetrovatelia vykonajú novú rekonštrukciu vraždy, tentoraz už aj s Marčekom.„
Bude nutné robiť novú rekonštrukciu činu, či to tak mohlo byť. Urobia sa ďalšie znalecké posudky, ktoré to potvrdia alebo vyvrátia,“ hovorí Lipšic. Obvinený Marček teraz musí ukázať, kade k domu išiel a aj to, ako samotný skutok spáchal. Muži zákona doteraz vychádzali iba z dôkazov zabezpečených na mieste. Bývalý šéf vyšetrovateľov Jaroslav Ivor z vlastných skúseností usudzuje, že sa Marček zlomil.
„Domnievam sa, že to bolo vyhodnotenie situácie zo strany obvineného a po porade s obhajcom toto vyšlo ako pre nich najlepšie riešenie,“ myslí si Ivor. Jeho slová potvrdil aj advokát Kušnírovcov Roman Kvasnica. Rad je teraz podľa neho na objednávateľoch. „Môžem konštatovať, že na základe novej výpovede jedného z obvinených vyšetrovateľ už získal takmer presný prehľad o tom, ako prebehol dej samotnej úkladnej vraždy,“ hovorí Kvasnica.
Prečo určili zle strelca?
- na mieste sa nenašli stopy DNA ani odtlačky prstov
- spolupracujúci obvinený Andruskó priamo pri čine nebol
- Marček sa so Szabóom dohovárali prostredníctvom signálov (prezváňaním)
- vražedná zbraň sa stále nenašla
Ostávajú nezodpovedané otázky
Viem si predstaviť, že pokiaľ Szabó nebol strelcom, nechcel byť ani tým, ktorý by podrazil svojho priateľa a fakticky čakal na rozhodnutie Marčeka. Ten to teraz vyhodnotil a dospel k záveru, že túto nepravdu už nemá právo akceptovať, lebo už k tomu nebol žiadny rozumný dôvod. V každom prípade bolo analytickou chybou prvotné určenie postavenia dvoch koncových osôb, ktoré sa priamo na mieste zločinu zúčastnili vraždy, kto z nich bol pomocníkom (vodič) alebo vrahom (strelec). Polícia musí ešte vylúčiť, ze tam boli obaja.
Chyby a kontroverzie vo vyšetrovaní
1. Prvotná obhliadka - s telom Jána Kuciaka sa pred príchodom špecialistov hýbalo, jeho telo bolo v neprirodzenej polohe. NAKA na miesto dorazila až nasledujúci deň. Niektoré dôkazy sa zabezpečili až dodatočne, z fotodokumentácie.
2. Nesprávny lekár - na miesto vraždy privolali patológa, nie súdneho znalca, čo kritizovala aj Slovenská súdnolekárska spoločnosť. Označila to za „zlyhanie polície“. Keďže ide o neopakovateľné úkony, vyšetrovateľ nemal dovoliť nespôsobilému lekárovi vykonať prehliadku mŕtvych tiel. Privolaný lekár sa pri určení času smrti pomýlil o dva dni.
3. Neoprávnené osoby na mieste činu - na mieste činu sa prechádzal aj bývalý šéf Národnej protikorupčnej jednotky Róbert Krajmer, napojený na Norberta Bödöra, o ktorom Kuciak písal. Protikorupčná jednotka vraždy nerieši. Na mieste činu sa údajne našli ohorky z cigariet. Mali ich tam zanechať krajskí policajti.
4. Úniky informácií - NAKA išla zadržať Norberta Bödöra kvôli výpovedi. Bödör sa o tom pravdepodobne z policajného prostredia dozvedel a prišiel sám. Nedávno navyše unikli aj informácie z osobného spisu hlavného vyšetrovateľa vraždy Petra Juhása.
5. Odobratie časti spisu - ministerka Denisa Saková odobrala časť spisu vyšetrovaciemu tímu Kuciak bez toho, aby o tom hlavný vyšetrovateľ Juhás vedel. Konkrétne išlo o časť spisu súvisiacu s prípravou vraždy prokurátora Maroša Žilinku a bývalého ministra vnútra a advokáta Daniela Lipšica.
6. Samovražda muža z identikitu - polícia zverejnila identikit muža, ktorý „mal mať nieco spoločné s vraždou Jána Kuciaka“. V skutočnosti išlo o stratégiu, aby medzi sebou podozriví začali viac komunikovať. Ukázalo sa, že išlo o Ronalda († 24), syna Marčekovej priateľky. Ten sa neskôr obesil.
7. Meno vraha - vyšetrovatelia pravdepodobne mylne identifikovali ako Kuciakovho vraha Tomáša Szabóa. Mohol k tomu prispieť znalecký posudok antropológa, ktorý podľa spôsobu chôdze na kamerovom zázname ukázal na Szabóa. K činu sa napokon priznal jeho bratranec Marček.
8. Motáky - Kočnerovi, obvinenému z vraždy, sa napriek tomu, že sedí v base, podarilo poslať von prostredníctvom právnika odkazy s pokynmi kamarátovi Petrovi Tóthovi.
9. Zbieranie muchotrávok - Andruskó vo výpovedi uviedol, že ho Zsuzsová raz vzala zbierať muchotrávky, ktorými mala byť otrávená novinárka. Tá však umrela na akútnu leukémiu. Viacerí odborníci sa vyjadrili, že takéto špekulácie nemajú v Kočnerovom obvinení čo hľadať a môžu svedčiť o dôkaznej núdzi.
