„Bol to posilňujúci a silný zážitok, aký už asi nikdy nezažijem, ani nechcem. Ostane mi navždy v pamäti spojený s Veľkou nocou,“ hovorí herečka, ktorá napriek tomu na tieto sviatky nezanevrela. Porozprávala nám, ako ich bude s rodinou tráviť tento rok, aj o tom, aké je to byť mamou na plný úväzok.
Už rok ste dvojnásobnou maminou Hektorka a Lianky. Nechýba vám javisko, na chvíľku vypnúť od bežných povinností?
Mám momentálne krízové obdobie, už mi je doma celkom dlho, malý bude mať v júni už 3 roky, takže to na sebe pociťujem. A hlavne od novembra mi odišla moja jemná záchrana, opatrovateľka, ktorá je inštruktorkou lyžovania, a teraz v apríli sa vrátila späť. Filip je momentálne veľmi pracovne vyťažený. Za posledných päť mesiacov som si uvedomila, že nie je dobré byť stále doma, lebo už toľko nevládzem, som podráždená, nevyspatá, nonstop dokola to isté. Ale každá mamička to má asi rovnaké. Takže by som aj prijala nejakú prácu, no Lianka je stále maličká, tak ju nechcem úplne odstaviť. Deti sú mojou najväčšou prioritou. Sem-tam si však odbehnem a, samozrejme, mi v neposlednom rade pomáha aj rodina, mamina, tatino a Filipovi rodičia. Nemôžem to však využívať pravidelne, aj oni majú veľa práce. Mám fantastickú rodinu, na ktorú sa môžem vždy spoľahnúť.
Mamičkám na materskej sa vraj zúži slovník na slová ako papať, cikať, plienka...
Veru zúži. (smiech) Som úplne jasný príklad toho, že kvôli materstvu neviem povedať jednu normálnu a súvislú vetu. Čo čakáte, keď celý deň riešite, ňuňu, ďuďu, haf-haf, gugu... Stále ste s deťmi sama, tak vám trošku „zahrabkáva“. Som patrične „vykojená“, mám veľký deficit rozprávania, som osprostená a prijala by som nejakú ďalšiu vysokú školu, aby som sa cítila, že mám aj nejaký rozum. (smiech)
Akým otcom je váš partner? Môžete ho nechať s deťmi samého doma?
Absolútne áno. Filip je úžasný a plnohodnotný otec. Vie sa im úplne venovať, prebalí, osprchuje, dokáže im dať papať. Samozrejme, že sa ma opýta, čo a ako im má dať, ale je to asi fakt jediný človek, s ktorým ich nemám vôbec problém nechať a som úplne pokojná. Hektor sa s nikým iným nevie tak zasmiať, sú s ním obaja šťastní. Myslím si, že je hlavne úžasné, že Filip ich nesmierne miluje, je to cítiť a je to veľmi pekné. To je základ.
Nedávno sa Filip vyjadril, že deti majú priezvisko Tůma a vy už tiež dlho Pocisková nezostanete...
Jéj, táto naša svadba, to je nekonečný príbeh. Vôbec to neriešime. Celé je to vlastne naopak, svadba mala byť prvá, tak som si to priala, myslím si, že je to tak správne, u nás to bolo naopak. Nechcela som mať svadbu ako tehotná, potom sa narodil Hektor a mne sa otočil život o 180 stupňov, kým som sa s tým zžila, prešiel rok, začala som znovu trošku rozmýšľať nad svadbou a otehotnela som znova. Necháme to asi na obdobie, keď budú deti väčšie a trošku si to užijú spolu s nami, aby sme ich vedeli do toho zapojiť. Nie je to momentálne téma dňa.
Máme tu veľkonočné sviatky. Ako ich prežívate?
Na Veľkú noc mám len pekné spomienky, vždy bolo u nás všetko krásne vyzdobené. Všetko mi však prevýšilo narodenie mojej dcéry v aute. (smiech) Porodila som ju minulý rok na Veľkonočný pondelok. Pamätám si, ako som mala kontrakcie a prišiel tatino s Hektorom, že boli vyšibať susedov. Dostal prvého zajačika a veľmi sa z toho tešil, zatiaľ čo ja som nevedela ani dýchať. Potom si už pamätám len zážitok, ktorý by som už nechcela zažiť znovu. Nestihla som prísť do pôrodnice a porodila som si ju sama v aute. Už doživotne sa mi Veľká noc bude spájať s pôrodom. Preto som aj narodeninovú tortu Lianke objednala v tvare veľkonočného vajíčka. (smiech)
Napriek tomuto - podľa vás sci-fi traumatizujúcemu zážitku - máte však rada tieto sviatky...
Určite áno. Na jednej strane to je zážitok, ktorý sa mi stále vynára a veľmi dlho ho nebudem vedieť spracovať. Stále mám z toho zimomriavky, keď si na to spomeniem, a som vďačná Pánu Bohu, ako to dopadlo, a že sme to prežili. Na druhej strane to bol posilňujúci a silný zážitok, ktorý už asi nikdy nezažijem, ani nechcem. Ostane mi navždy v pamäti spojený s Veľkou nocou. Takže napriek tomu som na ňu nezanevrela, ona za to nemôže. Vlastne nikto. Bol to vraj prekotný pôrod, čo znamená, že od prvých kontrakcií porodíte do 2 hodín, ja som porodila do 15 minút.
Váš partner je veľmi vyťažený, najmä čo sa týka seriálu Oteckovia. Pozeráte ho?
Zo začiatku som to veľmi často pozerala, takmer každý deň. Lenže potom nastala taká situácia, že Hektorko to začal vnímať a nevie zatiaľ rozlíšiť situáciu, že tatinko to len hrá. Filip je tam veľmi výbušný, energický a sem-tam si aj zakričí. Raz tam riešil situáciu, že odíde z domu a Hektor sa ma začal všeličo pýtať, prečo sa tak hnevá a podobne. Tak som to stopla.
Je Filipova povaha v súkromí odlišná od tej z Oteckov?
Keď som videla prvý diel, tak som Filipovi povedala, kto tu má skrytú kameru a kto natáča našu domácnosť? (smiech) Je tam naozaj veľa situácií z reálneho života. Veľakrát, keď som videla nejaké scény medzi ním a Monikou Hilmerovou, tak to boli veci, ktoré spolu riešime. Pravda je, že doma nie je taký frfloš, ktorý stále rýpe. Má, samozrejme, svoje dni, ale doma vypína a je pokojnejší.
Aký je Hektor?
Je vážnejší, nesmeje sa od rána do večera. Teraz ho najnovšie voláme drama queen, asi je to štádium prvého vzdoru a neviem posúdiť, či už je to jeho povaha, alebo sa to bude ešte meniť, podľa mňa je to zatiaľ skoro posudzovať. Vždy som z neho mala pocit, že je veľmi múdry a asi to niekedy až nie je dobré. Všetko si vie sám odôvodniť, rozumie mnohým veciam, je taký zádumčivý.
Čo najhoršie vyviedol?
Štandardné veci, popísal stenu, zničil knižku a najhoršie bolo, keď som ho išla uložiť na poschodie na poobedný spánok a teraz je v štádiu, keď sa mu už nechce spať. Nechávam ho tam samého, lebo Lianka mu skáče po hlave. Išla som dolu do izby a čakala, nech sa uspí sám. Po hodine som prišla hore, lebo som počula, že stále rozpráva. Ležal však už v inej izbe a videla som 3 vrecúška rozsypaného čaju na zemi. Idem sa pozrieť do spálne a všade čaj, na posteli, na zemi, na gauči, na chodbe vysypaných 35 vrecúšok čaju. Myslela som, že ma porazí. Podľa mňa už mu nestačím, nemám toľko energie vymýšľať stále nové veci. Pôjde do škôlky, je veľmi spoločenský a musí sa socializovať. Keby Lianka ešte nebola, viem mu hocičo vymýšľať, stále by sme labzovali. Ale ona je ešte malá, nechcem ju stále vláčiť hore-dolu. On chce chodiť, pozorovať, a ona spať, dať to dokopy je ťažké.
Vraj Hektor plače, keď spievate...
Neznáša, keď spievam. Neviem prečo, asi som fakt hrozná. (smiech) Možno to má spojené s tým, že vždy, keď som sa rozospievala, tak som potom odchádzala z domu. To je moja výhovorka. (smiech) Pred spálňou máme klavír a každé ráno, keď sa zobudí, začne hrať. Neviem posúdiť, či má nejaké vlohy, ale je krásne sa naňho pozerať. Hudbu má veľmi rád, dokonca klasickú.
Objavil vás Jano Ďurovčík, boli ste aj dlhoročnými partnermi. Dokázali by ste s ním ešte spolupracovať?
Jasné, spolupracovali sme aj po rozchode, nemám s tým vôbec problém. Navzájom sme si niečo dali, bola to etapa nášho života, rešpektujeme sa, rozprávame, kde-tu si zavoláme. Žiadna zášť nehrozí. Uznávam ho ako režiséra, ak nastane niečo, čo ma osloví, tak mu verím, že odvedie dobrú prácu.
Nežiarli naňho Filip?
Vôbec. Mám pocit, že on vôbec nežiarli. Kde-tu si zo srandy rypne, to aj ja. Som asi žiarlivejšia ako on, pohybuje sa teraz všade, všetko sa okolo neho mihá. (smiech) Má za sebou tiež dlhoročné vzťahy, tieto veci máme vysporiadané a veríme si.
Kedy sa plánujete vrátiť do práce? Máte už nejaké konkrétne ponuky?
Dostala som ponuky, aj zvažujem a som vo veľkom rokovaní. Jedna vec je už oficiálna. Vracia sa muzikál Ôsmy svetadiel. Volal mi Jano, či by som do toho znovu išla, tak to riešim, lebo Lianka na večer nechce na uspávanie nikoho iného a ja nechcem byť bez nej. Zatiaľ som v podstate kývla, tak uvidím. Ďalšia vec je projekt na Markíze, zatiaľ nemám zmluvu, ale som v štádiu rokovania.