Na výstave prezentuje svoje diela 62 tvorcov. Kraslice sú zdobené tradičnými, modernými i kombinovanými technikami a sú dôkazom invencie a zručností ich výrobcov. "Čo je zaujímavé, niekde tvoria kraslice rodiny, čiže viaceré generácie. Výstavu robíme aj preto, že je o ňu každoročne veľký záujem. Tohtoročných víťazov vyberie odborná porota zložená z etnológov, ale do hlasovania sa môžu zapojiť aj naši návštevníci," uviedla riaditeľka Múzea a Kultúrneho centra južného Zemplína Beáta Kereštanová.
Počas 30 rokov trvania výstavy prezentovali ľudoví umelci zo všetkých kútov Slovenska i zo zahraničia spolu viac ako 29.000 kusov kraslíc. Objavili sa rozmanité vaječné škrupiny, a to od maličkých škrupín zebričky či korely, až po pštrosie vajce. Najfrekventovanejšími tradičnými technikami bolo zdobenie kraslíc zafarbeným voskom a technika batikovania špendlíkom či trubičkou.
Časté bolo aj vyškrabovanie, oblepovanie slamou, vlnou, perlovkou i farbenou dužinou močiarnej trávy sitiny, techniky odrôtovania alebo okúvania. Obväzovanie vajíčok rastlinnými časťami pred ponorením do vývaru z cibuľových šupiek sa objavilo takmer na všetkých ročníkoch. Najnovšie techniky zdobenia sú napríklad prelamovanie na spôsob madeiry, zdobenie nitmi alebo miniatúrami z moduritu.
Často sa vyskytovalo maľovanie štetcom, nalepovanie zlatých detailov, korálok, textilu, papiera, kukuričného šúpolia alebo rôznych semienok, technika obháčkovania, paličkovanie, frivolitkovanie a ďalšie. Módnym trendom posledných rokov je kombinovanie dvoch i viacerých techník výzdoby na tej istej kraslici. Návštevníci mohli obdivovať rozmanité farebné kompozície, ornamenty i ľudové nápisy s tradičným prianím, veršami o láske, riekanky či sakrálne motívy. Označenie pisanka je jedným z pomenovaní kraslice na východnom Slovensku. Ozdobené vajíčko predstavuje symbol jari a zobúdzajúcej sa prírody. Kraslice darovali dievčatá svojim šibačom a polievačom.
