Ide o záverečnú časť, mapujúcu vzťahy Ruska a habsburskej ríše v 18. storočí. "Touto výstavou sme chceli pomôcť najmä slovenským návštevníkom lepšie sa zorientovať v základnej výstave Zlatý vek Peterhofu, viac ju pochopiť aj v súvislostiach s našimi dejinami," povedal pre TASR Pavol Komora, spoluautor slovenskej časti výstavy a tiež spoluautor publikácie Rusko a habsburská ríša - Čriepky z dejín 18. storočia.
Zlatý vek Peterhofu bola podľa neho historicko-umelecká výstava, jej slovenská časť je predovšetkým historická. "Približuje udalosti, osobnosti 18. storočia z obidvoch táborov - Romanovovcov aj Habsburgovcov a dokladá predmetmi ich vzťahy, ktoré môžeme charakterizovať ako spojenecké. Tieto dve monarchie viedli spoločné vojny, najmä proti Osmanskej ríši, v polovici 18. storočia boli spojencami aj vo vojne proti Prusku a Fridrichovi II.," vysvetľuje.
Výstavu otvára grafika s podobizňou Petra I., ktorý v roku 1698 navštívil Viedeň, kde rokoval s cisárom Leopoldom I. "Pri tejto návšteve využil príležitosť a prišiel aj do Pressburgu, súčasnej Bratislavy. Iste ho sem lákal aj hrad," naznačuje historik s tým, že Peter I. si počas chlapčenských a mládeneckých hier na vojakov dal v Preobraženskom pri Moskve postaviť cvičnú pevnosť Pressburg, v ktorej usporadúval okrem vojenských cvičení aj rôzne spoločenské podujatia a recesistické zábavy.
Dobové predmety z 18. storočia pochádzajú zo slovenských inštitúcií, múzeí a galérií. Okrem portrétov ruského cára Petra I., cisára Leopolda I., švédskeho kráľa Karola XII., cisára Karola VI., podobizní Márie Terézie a jej manžela, môžu návštevníci výstavy obdivovať aj vyobrazenia Bratislavy z roku 1760 či rukopis cestopisu Itinerarium Daniela Krmana (1663 - 1740), evanjelického biskupa, ktorý sa v čase vojny medzi Ruskom a Švédskom zúčastnil na bojoch prebiehajúcich na území dnešného Bieloruska a Ukrajiny.
"Išiel za švédskym kráľom Karolom XII. s úlohou požiadať ho o finančnú podporu na činnosť Evanjelického kolégia (vyššej strednej školy) v Prešove, ale zostal s ním celý rok," vysvetľuje historik na margo Krmana, ktorému nechýbal ani literárny talent. Svoju cestu za Karolom XII., na ktorú sa vydal v máji 1708, ťaženie švédskych vojsk počas vojny, ako aj návrat opísal v cestopisnom denníku.
Itinerarium patrí medzi najhodnotnejšie diela svojho druhu a doby v európskom meradle, obsahuje množstvo cenných faktografických údajov historického, zemepisného, etnologického, náboženského a hospodárskeho charakteru, opisov prostredia a postrehov z každodenného života ľudí v regiónoch, cez ktoré Krman putoval.
"Prvýkrát je tento cestovný denník v origináli vystavený na tejto výstave," zdôraznil Komora a ku knihe európskeho významu pridal aj ďalšiu historickú zvláštnosť spojenú s Danielom Krmanom. "Tiež desať rokov strávil na Bratislavskom hrade, ale ako väzeň, tu aj zomrel," dodal k autorovi cestopisu, v ktorom Krman ako očitý svedok opísal aj rozhodujúcu bitku tzv. Severnej vojny (1700 - 1721) medzi Švédskom na jednej strane a Ruskom, Dánskom a Poľskom na strane druhej. Tá sa odohrala pri Poltave 8. júla 1709, Rusku otvorila cestu, aby sa stalo európskou veľmocou. Slovenský príspevok k výstave Zlatý vek Peterhofu mapujúci vzťahy Ruska a habsburskej ríše v 18. storočí bude na Bratislavskom hrade do 18. mája (Noc múzeí).
