Spravodajský portál 20Minutes spresnil, že prvé otrasy seizmometer zaregistroval 6. apríla, počas 128. marťanského dňa svojej misie.
"Seizmický signál bol slabý, ale zreteľný, podobný seizmickým signálom, aké boli zachytené na povrchu Mesiaca počas misií Apollo," uviedlo Národné centrum pre vesmírne štúdie (CNES), ktorého tímy realizovali projekt SEIS.
Prístroje seizmometra SEIS merajú povrchové vibrácie na Marse spôsobené počasím, ale sú schopné detekovať aj pohyb vychádzajúci zvnútra planéty - tzv. marsotrasenie - alebo tie pohyby, ktoré sú spôsobené dopadmi meteoritu.
Francúzski vedci uviedli, že pôvodcom tohto zachyteného signálu, pomenovaného Sol 128, by mohli byť geologické aktivity Marsu, a nie vetry, ktoré fúkajú na povrchu červenej planéty. Signál však ešte nie je dostatočne silný na to, aby mal nejakú výpovednú hodnotu o Marse.
CNES vo svojom vyhlásení spresnil, že na Marse nasnímaný otras by na Zemi ani nebol detekovateľný. Povrch Marsu je však extrémne stabilný, čo veľmi citlivým senzorom seizmometra umožnilo zachytiť aj tento slabý signál, vysvetlil CNES. Tím francúzskych vedcov dúfa, že seizmograf bude schopný zozbierať informácie o činnosti pod povrchom Marsu a o jeho jadre, čo umožní objasniť proces formovania tejto planéty pred miliardami rokov.
"Je skvelé mať konečne dôkaz, že na Marse stále existuje seizmická aktivita," povedal Philippe Lognonne, výskumný pracovník v Parížskom inštitúte fyziky. "Čakali sme na naše prvé marsotrasenie celé mesiace," uviedol. Podľa Brucea Banerdta z americkej NASA detekcia marsotrasenia "znamená zrod novej disciplíny: marťanskej seizmológie". Tím vedcov informoval, že stále pracujú na potvrdení príčiny otrasov. Dodal, že prístroj zaznamenal ešte tri ďalšie podobné, ale slabšie signály chvenia.
Keď NASA chcela získať informácie o činnosti Mesiaca, jeho vnútornej štruktúre a veľkosti jadra, museli astronauti NASA zmerať a preskúmať údaje z tisícov zemetrasení zaznamenaných v rokoch 1969-72.
Na 485 miliónov kilometrov dlhú cestu sa 358 kilogramov vážiaca sonda InSight (Interior Exploration using Seismic Investigations, Geodesy and Heat Transport) vydala vlani 5. mája. Z Vandenbergovej leteckej základne v Kalifornii ju do vesmíru vyniesla raketa Atlas V.
Okrem prístroja SEIS americká sonda na Mars vyniesla aj nemecký prístroj HP3 (Heat Flow and Physical Properties Package), ktorý je schopný zavŕtať sa až päť metrov pod povrch a merať prúdenie tepla v hlbinách štvrtej planéty slnečnej sústavy. Tieto informácie odhalia veľa o jej vnútri, jej vývoji aj o tom, či má rovnaké zloženie ako Zem.
Do výbavy patrí aj prístroj RISE s dvoma rádiovými anténami. S jeho pomocou je možné veľmi presne sledovať lokáciu InSight.
