Minimálne sumy špecifikuje vyhláška ministerstva, ktorú predložili do medzirezortného pripomienkového konania. Záloha za jednorazovú plastovú fľašu s objemom 0,1 litra až tri litre by mala byť 12 centov. Záloha za plechovku s rovnakým objemom by mala byť 10 centov. Ministerstvo životného prostredia navrhuje, aby vyhláška nadobudla účinnosť od 1. januára 2020. Zálohovaný obal na nápoje by sa mal označiť nezameniteľným identifikátorom – čiarovým kódom, textom aj grafikou. Podľa vyhlášky by na obale malo byť čitateľne napísané „zálohovaný jednorazový obal“.
O zálohách na plastové fľaše a plechovky sa hovorí už dlhšie. Tento zámer ministerstvo predstavilo vlani na jeseň. Vychádzalo pritom z analýzy Inštitútu environmentálnej politiky, ktorá sa venovala zálohovaniu v iných krajinách aj odhadom nákladov. Vstupné náklady, napríklad na nákup automatov, odhadli na 80 miliónov eur, prevádzkové náklady vyčíslili na päť miliónov eur ročne. Na Slovensku sú výrobcovia zodpovední za zber, likvidáciu či recykláciu odpadov z obalov, ktoré uvedú na trh. Táto filozofia sa v prípade zálohovania PET fliaš nezmení, čiže zálohovanie by mali zaplatiť výrobcovia, ktorí sa však už teraz sťažujú, že platia príliš veľa.
Na slovenský trh sa dostane ročne až 1,1 miliardy plastových fliaš, recykláciou sa ich vyzbiera približne 60 percent. Po zavedení zálohovania by sa malo vyzbierať viac ako 90 percent PET fliaš. Systém zálohovania PET fliaš funguje v desiatich krajinách Európy – na Islande, vo Fínsku, Švédsku, Nórsku, Dánsku, Nemecku, Litve, Estónsku, Chorvátsku a Srbsku.
Odporcovia zálohovania, väčšinou výrobcovia, hovoria, že zálohovanie PET fliaš môže viesť k ohrozeniu plnenia cieľov stanovených pre iné druhy plastov. Zálohový systém podľa nich vytvorí na spotrebiteľov nové nároky na dodatočné triedenie. Budú musieť samostatne triediť PET fľaše, čo následne povedie k demotivácii a poklesu triedenia plastov ako celku.
Zálohovanie PET fliaš a plechoviek podporuje aj slovenská verejnosť. Podľa prieskumu, ktorý zverejnili vo februári, je viac ako 86 percent Slovákov za zálohovanie, proti bolo 10 percent. Až 96 percentám pritom neprekáža, že pri kúpe nápoja zaplatia zálohu, ktorá sa im vráti pri odovzdaní fľaše či plechovky. Prieskum robila agentúra AKO v januári tohto roka na vzorke 1 030 respondentov. Vyše tri štvrtiny opýtaných vyhlásilo, že zálohovanie neovplyvní ich zvyky pri triedení ostatného plastového odpadu a plasty budú triediť ako doteraz. Takmer 80 percent opýtaných by bolo ochotných platiť viac za výrobky vyrobené z recyklovaného plastu, 15 percent odpovedalo, že nie. Prieskum si objednala Slovenská agentúra životného prostredia, ktorá patrí pod envirorezort.
Zálohovanie PET fliaš a plechoviek by sa malo stať na Slovensku realitou od 1. januára 2022. Zákon by mal síce vstúpiť do platnosti od roku 2020, no výrobcom a distribútorom nápojov dal envirorezort dva roky na technické zabezpečenie a zavedenie celého zálohovacieho systému.