Pre TASR to uviedla Soňa Mellak z Kancelárie EP na Slovensku. "Voľby do EP sa konajú tento rok medzi 23. a 26. májom; závisí to od zvyklostí tej-ktorej krajiny. Napríklad v Holandsku sa volí už vo štvrtok, Íri hlasujú v piatok, my hlasujeme v sobotu 25. mája a väčšina krajín bude hlasovať v nedeľu. Zaujímavosťou teda je, že hoci budeme hlasovať v sobotu, oficiálne by sa výsledky volieb mali zverejňovať až v momente, keď sa uzatvorí volebná miestnosť v poslednom členskom štáte, a to je Taliansko o 23.00 h večer v nedeľu," konštatovala Soňa Mellak.
Na voľbách sa môžu zúčastniť Slováci, ktorí dovŕšili 18 rokov a majú hlasovacie právo, pričom kandidáti musia mať minimálne 21 rokov. Voliči na Slovensku si budú vyberať z 31 politických strán a hnutí, ktoré kandidujú vo voľbách. Slovensko bude reprezentovať v nasledujúcom päťročnom období 13, respektíve 14 poslancov Európskeho parlamentu.
"Hovorím preto 13, respektíve 14, pretože to závisí od toho, ako sa bude vyvíjať brexit. To znamená negociácie o prípadnom odchode Veľkej Británie z EÚ," uviedol pre TASR Dionýz Hochel, ktorý je v súčasnosti poverený riadením Kancelárie EP na Slovensku.
Ak by brexit nenastal, Slovensko bude zastupovať 13 poslancov. V opačnom prípade podľa rozhodnutia Európskej rady si najneskôr po 31. októbri začne uplatňovať mandát 14. poslanec. Na predĺžení lehoty do konca októbra sa dohodli lídri EÚ na mimoriadnom summite v apríli. V prípade, že obe strany ratifikujú dohodu o vystúpení skôr, vystúpi Británia z EÚ v prvý deň nasledujúceho mesiaca.
"Občania Slovenska majú možnosť nielen voliť svojich kandidátov v rámci politických strán, ale aj krúžkovať. Odporúčam tento inštitút krúžkovania, keďže sa už osvedčil v predchádzajúcich troch voľbách do EP, keď sa dokázali kandidáti aj prekrúžkovaním dostať do EP. Strana musí splniť isté podmienky a teda päťpercentné kvórum," upozornil Hochel.
Zároveň pripomenul, že na základe popularity sa môžu tieto poradia zamiešať práve občianskou participáciou - krúžkovaním. V prípade, že voliči nevyužijú štatút krúžkovania, tak hlasujú za kandidátov príslušnej nimi vybranej strany v poradí, ktoré navrhol politický subjekt na kandidátnej listine.
Preferenčné hlasy môže dať volič maximálne dvom kandidátom. Ak dá prednostný hlas viac ako dvom, hlasovací lístok sa počíta v prospech strany, respektíve hnutia, no prednostné hlasy sú neplatné. Kandidáti získajú mandáty pridelené strane na základe toho, v akom poradí sú uvedení na hlasovacom lístku.
"Ak však voliči, ktorí odovzdali platný hlas pre túto politickú stranu alebo koalíciu, využili právo prednostného hlasu, dostane najskôr mandát ten z kandidátov, ktorý získal aspoň tri percentá prednostných hlasov z celkového počtu platných hlasov odovzdaných pre politickú stranu alebo koalíciu," uvádza sa v zákone.
Ak túto podmienku splnia viacerí kandidáti, do EP sa dostanú tí, ktorí získajú najväčší počet prednostných hlasov v počte mandátov, ktoré má strana k dispozícii. Pri rovnakom počte preferenčných hlasov rozhoduje poradie na hlasovacom lístku.
Slováci si budú voliť svojich zástupcov do Európskeho parlamentu v sobotu 25. mája. Hlasovacie právo majú slovenskí občania s trvalým pobytom na Slovensku, ale aj občania iného členského štátu, ktorí majú na Slovensku trvalý pobyt. Poslanci sú volení na päťročné volebné obdobie.
