Po novom by si podľa nich mohol žiak vybrať, ktorý z jazykov chce vedieť.
Rezort školstva uviedol, že k prehodnoteniu súčasného postavenia výučby cudzích jazykov pristúpili na základe komunikácie so školami, ale aj zamestnávateľskými zväzmi. Ak ich návrh prejde, tak po novom od septembra na základných školách nebudú učiť povinne angličtinu ako doteraz.
Na výber bude z viacerých jazykov - nemčina, francúzština, ruština, taliančina alebo španielčina. „Výber povinného cudzieho jazyka bude pre školy dobrovoľný, teda bude na riaditeľovi školy, aký povinný cudzí jazyk ponúkne na vzdelávanie,“ priblížil rezort školstva.
Pokiaľ sa žiak rozhodne pre iný prvý cudzí jazyk, angličtina sa pre neho stane až druhým povinným jazykom, ktorý sa však učí kratšie až od vyšších ročníkov. K prehodnoteniu súčasného postavenia cudzích jazykov ministerstvo školstva pristúpilo na základe komunikácie so školami, ale aj so zamestnávateľskými zväzmi.
„Okrem toho, ovládanie viacerých cudzích jazykov, osobitne nemčiny a francúzštiny, ktoré sú jazykmi obchodu a kultúry, zabezpečuje lepšie uplatnenie sa na trhu práce,“ vysvetľujú z rezortu školstva. Zároveň dodávajú, že zmena bude pre školy dobrovoľná a môžu nástojiť na tom, aby sa povinne učila angličtina. Predpokladaná účinnosť zmeny je podľa ministerstva naplánovaná na september.
Protest zamestnávateľov
Zamestnávatelia združení v Klube 500 s návrhom ministerstva zásadne nesúhlasia a označujú ho za nesystémový a škodlivý. „Štát investoval do výučby angličtiny a aj do vzdelávania pedagógov, ktorí ju majú vyučovať, obrovské prostriedky. Anglický jazyk je dôležitý aj z pohľadu trhu práce. Je najviac preferovaný medzi zamestnávateľmi a jeho slabé ovládanie môže v budúcnosti znevýhodňovať absolventov škôl pri hľadaní zamestnania,“ tvrdí Tibor Gregor z Klubu 500. Zároveň dodáva, že nie je pravdou, že ministerstvo sa dohodlo so zamestnávateľmi, ktorí podľa nich nástojili práve na povinnej angličtine.
Šéf Slovenskej komory učiteľov Vladimír Cmrmoman hovorí, že ani medzi učiteľmi na to nie je úplne jednotný názor. „Francúzštinári chcú samozrejme viac francúzštiny, nemčinári viac nemčiny a angličtinári sa boja o svoje miesta. Niektorí vedia viac jazykov, iní nie a nenaučia sa za týždeň nový. Čo návrhu zákona vyčítame, je nesystémovosť a nie také opatrenie, že niekto si niečo zmyslí a máme tu brannú výchovu, pridané hodiny dejepisu, zrušenú povinnú angličtinu atď.,“ uzavrel Crmoman.
Čo si o tom myslia žiaci?
Páčilo by sa mi, keby bol výber. Vybral by som si ruštinu, lebo hrám hokej a raz by som chcel hrať v Rusku.
Keby som si mohol vybrať, bolo by to lepšie. Učil by som sa po maďarsky, lebo stará mama by sa veľmi potešila. Teraz neviem vôbec nič.
So zmenou súhlasím. Keby som si mohol vybrať, chcel by som sa učiť esperanto, lebo by som sa dohovoril všade. Alebo by som si vybral španielčinu, lebo sa mi páči.
Treba prirodzenú možnosť komunikovať
Martin Kríž, Indícia, n. o. (nezisková organizácia venujúca sa vzdelávaniu)
Existujú dobré argumenty na zachovanie povinnej angličtiny aj na rozšírenie možnosti voľby. Ak je naším cieľom, aby ľudia vedeli jazyk, neriešme školské rozvrhy, ale dajme im prirodzenú možnosť komunikovať v cudzom jazyku.
Cez filmy, hudbu, zahraničné exkurzie, jazykové pobyty či odborné stáže. Veď aj u nás pred päťdesiatimi rokmi vedel slušne po anglicky každý fanúšik Beatles, hoci sa v škole učila len ruština. Odstránenie dabingu z filmov v televízii by podľa mňa malo väčší účinok ako rozširovanie počtu hodín v škole.
