Novinári, ktorí na vlastnej koži pocítili, aké to je byť niekoľko týždňov v hľadáčiku najatých profíkov, s týmto názorom však nesúhlasia. Monitorovanie ich pohybu a sledovanie ich detí bola čisto spravodajská práca, ktorá je na míle vzdialená sledovaniu celebrít či politikov bulvárom.
Už päť mesiacov je známe, že viacero novinárov bolo vystavených niekoľkotýždňovému nepretržitému sledovaniu. Najaté Kočnerovo komando riadené Petrom Tóthom monitorovalo nielen ich, ale v prípade Mareka Vagoviča či Zuzany Petkovej zachytávajú fotografie aj ich malé deti.
Získané informácie boli následne spracované a odovzdané Mariánovi Kočnerovi na dvoch USB kľúčoch. Poznatky mali slúžiť na diskreditáciu žurnalistov k príprave Kočnerovej relácie Na pranieri. Ako sa však ukázalo, využili ich aj obvinení z vraždy Jána Kuciaka. Policajný prezident napriek tomu zatiaľ tvrdo nezasiahol.
Naopak, prirovnal to k paparazzovaniu bulváru. „Je tenká hranica medzi paparazzovaním a tým sledovaním. Ide len o to, aký máte motív, úmysel a na čo to chcete využiť,“ povedal Milan Lučanský.
Nejde o tenkú čiaru
Podľa bývalého vyšetrovateľa Jozefa Šáteka nejde vôbec o tenkú čiaru a s paparazzovaním celebrít sa toto sledovanie novinárov nedá porovnávať. Tvrdí, že ide o porušovanie ústavných práv. „Sledovanie od rána do večera niekoľko týždňov nie je paparazzovanie. Z výsledkov tohto sledovania vzišla vražda Jána Kuciaka. To chcú zakryť, že to tak nie je?“pýta sa exvyšetrovateľ. Takisto si kladie otázku, prečo ešte doposiaľ štátne orgány nevykonali u osôb zapojených do sledovacej činnosti (Peter Tóth, Miroslav Kriak, syn a otec Bödörovci, T. Gašpar, P. Vorobjov, ďalšie dve nestotožnené osoby) domové prehliadky. Polícia zaslala stanovisko, že zatiaľ zhromažďuje dôkazy, k prípadu sa konkrétne nevyjadrila.
Môžu žiadať odškodné
Rozdiel medzi paparazzovaním bulvárnych novinárov a týmto sledovaním je obrovský aj podľa advokáta Roberta Bánoša. „Verejne známa osoba musí strpieť vyššiu mieru zásahu do svojho súkromia a prejavov svojej osoby ako osoba súkromná, napr. verejne neznámy novinár,“ vysvetľuje Bánoš.
Podľa jeho názoru sa novinári môžu brániť právnou cestou a žiadať aj finančné odškodnenie „Pokiaľ je súkromie osoby rušené sledovaním obydlia, získavaním informácií o živote a spôsobe života osôb, ktoré sa v obydlí zdržiavajú, vyhotovovaním záznamov, môže ísť o trestný čin nebezpečného prenasledovania,“ uzavrel advokát.
Čo je paparazzovanie?
- ide fotografofanie alebo nakrúcanie verejne známej osoby
- novinári sa snažia zdokumentovať fotograficky už získanú informáciu, napr. o nevere, tajných politických dohodách
- nemapujú dlhodobosa zvyky a pohyby osoby
- na paparazzovanie sa používajú informácie len z verejene zdostupných databáz
Robili to ako tajná služba
Ani náhodou nešlo o klasické paparazzovanie, ako ho poznáme z bulvárnych médií. Spôsob, akým to bolo robené – podrobné správy, analýzy, zvodky – pripomínal činnosť tajnej služby, resp. polície.
Bolo to monitorovanie denného režimu, čo napokon Tóth aj Kriak priznali vo svojich výpovediach. Vraj chceli zistiť, či neberieme drogy, s kým sa stretávame, či sa neopíjame a podobne. Sledovali nás od rána do večera, fotili aj môjho syna, značku môjho auta. Považujem to za zásah do osobných práv, potenciálne to mohlo viesť aj k násilnej trestnej činnosti.
Je to jasné sledovanie
To, čo si u Petra Tótha objednali zatiaľ zistení páchatelia Marián Kočner a Norbert Bödör, nebolo paparazzovanie, ale jasné sledovanie. Zisťovali, ako bývame, či parkujeme auto na ulici alebo v garáži, či nechávame otvorené okno, ako sa dá dostať do nášho bytu. Od policajného prezidenta očakávam, že voči týmto praktikám tvrdo zakročí.
Peter Tóth napríklad vypovedal, že zistenia odovzdával na USB kľúči nielen Mariánovi Kočnerovi, ale aj Norbertovi Bödörovi. U nitrianskeho podnikateľa Bödöra doteraz nebola domová prehliadka a keď ho išli policajti predviesť, vedel o tom niekoľko dní dopredu. Pri takomto stave polície nemajú novinári doteraz istotu, že sa všetko poriadne vyšetrí.
