Ako agentúru SITA ďalej informoval ústavný právnik Kamil Baraník, „ak Najvyšší súd SR rozhodne o rozpustení strany Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko, môže táto politická strana do dvoch mesiacov od právoplatnosti takéhoto rozsudku podať návrh na začatie konania o preskúmaní rozhodnutia na Ústavný súd SR. Ak Ústavný súd SR potvrdí rozhodnutie Najvyššieho súdu SR ešte pred ňom konania volieb do Európskeho parlamentu (EP), strana sa na nich nesmie zúčastniť." Ak by podľa Baraníka bola politická strana rozpustená právoplatným rozhodnutím NS SR, ale výkon rozhodnutia by bol odložený podaním návrhu na preskúmanie rozhodnutia Ústavným súdom SR, môže sa politická strana riadnym spôsobom zúčastniť na voľbách, ak do volieb ústavný súd nerozhodne. "Tento návrh má totiž vo vzťahu k rozhodnutiu NS SR o rozpustení politickej strany odkladný účinok. To znamená, že výkon právoplatného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sa pozastaví, a to až do konečného rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veci. Ústavný súd v tomto type konania rozhoduje v pléne,“ vysvetľuje Baraník.
Výskumný pracovník Globsec Policy Institute a odborník na extrémizmus Daniel Milo v tejto súvislosti pre agentúru SITA konštatuje, že vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) môžu kandidovať len kandidáti zapísaní na kandidačnej listine politických strán. „Ak teda medzi termínom uzavretia kandidačných listín pre voľby do EP a dňom konania samotných volieb padne rozhodnutie o rozpustení politickej strany, jej kandidáti nemôžu ´prestúpiť´ do inej strany ani kandidovať na kandidačnej listine inej strany,“ dodáva Milo. V prípade, že by mandáty do Európskeho parlamentu získali aj zástupcovia politickej strany, o ktorej rozpustení by sa následne rozhodlo, potom už nie je možné na mandát týchto poslancov siahnuť. „Napriek tomu, že kandidáti na poslancov sa o hlasy voličov v našom volebnom systéme do Európskeho parlamentu uchádzajú na kandidačných listinách politických strán a hnutí, je poslanecký mandát viazaný na osobu poslanca,“ zdôrazňuje Baraník. Nie je teda prepojený s politickou stranou. Jej zánikom síce zanikne aj členstvo poslanca v rozpustenej politickej strane, nezaniká však jeho poslanecký mandát. „Navyše poslanec má povinnosť vykonávať svoj mandát slobodne, bez akýchkoľvek pokynov, v záujme všetkých občanov, nielen v záujme svojich voličov, prípadne voličov konkrétnej politickej strany,“ dodáva Baraník.
Generálny prokurátor Jaromír Čižnár podal podnet na zrušenie strany Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS) 24. mája 2017. Čižnár odôvodnil svoj postup tým, že po vyhodnotení rozsiahlych podkladov sa ukázalo, že strana ako extrémistická politická strana s fašistickými tendenciami, svojím programom a činnosťou porušuje Ústavu Slovenskej republiky, zákony a medzinárodné zmluvy. O rozpustení ĽSNS pojednával Najvyšší súd SR 9. apríla. Päťčlenný senát správneho kolégia odročil pojednávanie na 29. apríla, vtedy plánuje vyniesť aj rozhodnutie.
