Svet 21. storočia ovplyvňujú vizionári, politici, finančníci, vedci, umelci i športovci, ktorí posúvajú svojimi činmi ľudstvo vpred. Práve im je venovaný seriál Velikáni našej doby.
Prezývajú ju lovkyňa politikov alebo pani spravodlivosť! Laura Codruta Kövesi sa bez strachu pustila do riešenia obrovských korupčných škandálov. Za pár rokov dostala za mreže desiatky politikov, vrátanie expremiéra či mnohých ministrov, štátnych úradníkov, ale aj starostov a rad ďalších komunálnych politikov.
Už keď sa zdalo, že sa z jednej z najskorumpovanejších krajín Európskej únie stáva lepšie miesto, vláda začala meniť zákony tak, aby na ich kšefty nemala odvážna žena až taký dosah a nakoniec ju zbavili funkcie... Toto je príbeh Laury Codruty Kövesi, prokurátorky, ktorá má guráž.
Basketbalistka
Kövesi sa narodila v meste Sfântu Gheorghe, v jednom z najstarších miest Sedmohradska. Na strednej škole začala hrať profesionálne basketbal a dokonca bola vybraná do juniorského národného tímu. Napriek sľubne rozbehnutej športovej kariére sa po strednej škole vybrala úplne iným smerom. Vyštudovala právo na Univerzite Babes-Bolyai v Cluj-Napoca a po štátniciach v roku 1995 sa zamestnala ako prokurátorka na súde v meste Sibiu. Rodinný život išiel pre kariéru bokom. Je rozvedená a nemá žiadne deti.
Iba ako 33-ročná sa v roku 2006 prepracovala až na post generálnej prokurátorky, čím v roku navždy zmenila históriu rumunského súdnictva. Stala sa totiž najmladšou, a zároveň prvou ženou v pozícii generálnej prokurátorky. Jej hlad po spravodlivosti však viac naplnila pozícia hlavnej prokurátorky Národného protikorupčného riaditeľstva (DNA) – špeciálneho oddelenia, ktorá sa zaoberá vyšetrovaním korupcie na najvyšších miestach.
DNA vznikla ešte v roku 2002 a v podstate je to niečo podobné ako slovenská špeciálna prokuratúra. Na rozdiel od Slovenska má však rumunská DNA vlastnú políciu, ktorá nie je podriadená ministerstvu vnútra. Riaditeľa nenavrhuje parlament alebo jedna strana, ale minister spravodlivosti a výber kandidáta musí po dohode so špeciálnou komisiou prokurátorov schváliť a podpísať prezident.
DNA je teda od vlády pomerne nezávislá a aj to je dôvod, prečo sa tomuto úradu podarilo priniesť spravodlivosť aj na tie najvyššie miesta. Až 90 percent všetkých prípadov, s ktorými DNA ide pred súd, sa aj naozaj skončí právoplatným odsúdením vinníka.
Politici za mrežami
Určite sa pýtate, ako je teda možné, že politici dovolili vznik takéhoto nemilosrdného úradu, ktorý im dýcha na päty. Nie je to náhoda. V časoch, keď sa Rumunsko chcelo začleniť do EÚ, im spoločenstvo dalo podmienku, že ak v krajine neurobia niečo s korupciou, dvere v Bruseli pre nich zostanú zatvorené. A tak v roku 2002 vznikla DNA, ktorého prácu Únia pozorne sledovala a Rumunsko nakoniec v roku 2007 naozaj vstúpilo do EÚ.
V roku 2013 vymenoval exprezident Traian Băsescu na pozíciu šéfky DNA Kövesi. Paradoxom je, že prokurátorka niekoľko rokov potom viedla vyšetrovanie aj proti Băsescuovej dcére. „Stíhame politikov naprieč politickým spektrom, zo všetkých strán,“ hovorila Kövesi, aby poukázala na nezávislosť DNA.
Kövesi a jej tím pokračovali v dobre rozbehnutom hone DNA na skorumpovaných politikov. V roku 2013 dostala za spreneveru za mreže vtedy úradujúceho ministra dopravy Rela Fenechia. O rok neskôr bolo odsúdených 35 sudcov a štátnych zástupcov, 24 starostov, 9 poslancov parlamentu, 2 exministri a dokonca aj expremiér Adrian Nastase. Odsúdený bol aj bývalý rumunský minister financií Darius Valcov a za mreže ešte v roku 2015 putovala aj bývalá ministerka športu a mládeže Monica Ridziová a v rovnakom roku bol z korupcie, daňových únikov a z prania špinavých peňazí obvinený aj vtedajší premiér Victor Ponta.
Odstavili ju
Kövesi nedala dýchať nikomu, kto mal na rováši špinavé kšefty. Nehľadela na post ani na stranícku príslušnosť. Na všetkých používala rovnaký meter, meter spravodlivosti. Vďaka tomu sa nekompromisná prokurátorka dostala do povedomia ľudí aj ďaleko za hranicami Rumunska. Úrad DNA pod jej vedením dostal niekoľko zahraničných ocenení, jej prácu vyzdvihovali nielen v EÚ, ale aj v USA.
Lenže pre mnohých politikov bola Kövesi nepriateľom číslo jeden a keď sa po voľbách v roku 2016 k moci dostala opäť strana sociálnych demokratov, jej líder Liviu Dragnea, ktorý bol tiež obvinený z korupcie, začal proti DNA bojovať. V roku 2017 vláda schválila kontroverzné nariadenie, ktorým zastavila stíhanie politikov za „malú“ korupciu. Podľa neho sú trestné iba úplatky nad 44-tisíc eur!
V uliciach sa okamžite strhli najväčšie protesty od pádu komunizmu. Prokurátorom z DNA sa tak značne skomplikovalo vyšetrovanie mnohých prípadov korupcie. Okrem toho vláda schválila aj skrátenie trestov za nenásilné trestné činy, za ktoré odsúdení dostali menej ako 5 rokov, vďaka čomu sa na slobodu mohli dostať aj mnohí odsúdení politici.
Povestný klinec do rakvy vrazil Kövesi minister spravodlivosti Tudorel Toader, ktorý ju obviňoval zo zneužívania právomocí. Okrem toho podľa neho Kövesi cez rozhovory pre medzinárodné médiá poškodila obraz Rumunska v zahraničí. Prokurátorka obvinenia odmietla a prezident krajiny Klaus Iohannis ju z postu šéfky DNA odvolať odmietal. Nakoniec tak na základe verdiktu ústavného súdu urobiť musel a lovkyňa politikov v júli minulého roka vo funkcii skončila.
Europrokurátorka
Kövesi sa však nevzdala a keď ju vyhodili dverami, vrátila sa oknom. V decembri 2018 oznámila kandidatúru na pozíciu šéfky novozriadeného Úradu európskeho prokurátora. Pre rumunskú vládu je predstava Kövesi v takom mocnom úrade nočnou morou, a tak sa všemožne snažia zabrániť jej zvoleniu. Medzičasom vytvorili špeciálnu sekciu vyšetrovania sudcov, ktorá bývalú generálnu prokurátorku obvinila zo zneužitia úradu či z falošných svedectiev. Podľa odborníkov však tieto obvinenia nemajú veľa šancí vo vyšetrovaní uspieť.
Aj keď sa rumunská vláda snaží výberový proces brzdiť všetkými dostupnými prostriedkami, Kövesi zostáva naďalej horúcou kandidátkou v boji o kreslo a má silnú podporu v europarlamente. Naopak, Rada EÚ a teda členské štáty sa snažia na post pretlačiť francúzskeho kandidáta Jeana-Françoisa Bohnerta. Do Bruselu poslali list aj rodiny zavraždených novinárov Jána Kuciaka a Daphne Caruanovej Galiziovej z Malty, ktorí Laure Kövesi veria, a prihovárajú sa, aby sa stala šéfkou Európskej prokuratúry.
O jej zvolení sa rozhodne na základe rokovaní medzi Európskym parlamentom a Radou EÚ, ktoré sa už trikrát nedohodli. Niet sa však čomu čudovať. Laury Kövesi v úlohe hlavnej európskej prokurátorky, ktorej úlohou bude vyšetrovať a stíhať korupciu, cezhraničné podvody s DPH a zločiny proti rozpočtu EÚ, sa politici jednoducho boja. A to nielen tí rumunskí.
