Tým sa riadil architekt Dušan Jurkovič, keď navrhoval na vrchu Bradlo mohylu, kde pochovali ostatky Milana Rastislava Štefánika a troch talianskych letcov, ktorí 4. mája 1919 zahynuli spolu s ním. Tajomstvá mohyly nám odhalil Matúš Valihora z útvaru kultúry a miestnych tradícií v Brezovej pod Bradlom.
Uzavretá hrobka
Mohylu stavali okolo pôvodných hrobov. „Až keď boli na meter blízko k pôvodným hrobom, presunuli ich a úplne nakoniec vystavali nad nimi tumbu. Jurkovič už od počiatku plánoval, že hrob bude uzatvorený, a tak je dodnes. Okrem kovovej priehradky Štefánika vo večnom spánku chráni ešte zamurovaný vchod,“ hovorí Valihora.
„Preto sme na základe plánov vytvorili jej model. V strede mohyly pod tumbou je 8 metrov hlboká šachta rozdelená na dve komory. V spodnej komore sú v kovových rakvách uložené telá Štefánika a letcov a v hornej komore na podstavci v dóze je uložené a zakonzervované jeho srdce a mozog. Po pitve sa tieto orgány ako tie najcennejšie rozhodli zakonzervovať.“
Štyri hroby v skale
Jurkoviča poverili aj organizáciou Štefánikovho pohrebu. „Posledná rozlúčka sa konala 10. mája 1919 v Bratislave, odkiaľ ostatky generála doviezli do Brezovej. Na druhý deň 11. mája išiel pohrebný sprievod z evanjelického kostola na Košariskách na Bradlo, kde Jurkovič pripravil dočasnú pohrebnú výzdobu,“ hovorí Valihora.
„Architekt poslal na Bradlo jednotku vojakov, ktorí v bradlianskej skale výbušninami vyhĺbili štyri hroby do tvaru kríža. V jeho vrchole bola uložená rakva Štefánika, po troch ramenách talianski letci. Okolo štvorhrobu architekt nechal vztýčiť štyri stĺpy vyzdobené čečinou a čiernym súknom. Symbolizovalo to štyroch mŕtvych.“ Telo jedného letca si rodina v roku 1921 odviezla do Talianska.
V Brezovej pod Bradlom sa nachádza Pamätná izba venovaná rodákovi a najväčšiemu slovenskému architektovi Dušanovi Samuelovi Jurkovičovi (* 1868 - † 1947). „Keď sa dozvedel, že jeho vzdialený príbuzný Štefánik tragicky zahynul, bol odhodlaný vybudovať mu výnimočné miesto posledného odpočinku. Bol to on, kto navrhol, aby Štefánika a talianskych letcov pochovali na Bradle. Je to vrch dominantný v Štefánikovom aj v Jurkovičovom rodnom kraji a on bol presvedčený, že práve toto je to pravé miesto na odpočinok pre národného hrdinu,“ prezrádza Valihora a dodáva, že na tieto účely musel získať súhlas rodiny aj príslušných úradov.
Zháňali peniaze
Po pohrebe bol hrob označený kamenným krížom. „Jurkovič už v roku 1920 predstavil prvé plány mohyly. Rozpočet stavby bol vypočítaný na 2 800 000 vtedajších československých korún. Štátne úrady, ministerstvo obrany, Masaryk a jubilárny fond dali dohromady 1 200 000 korún a zvyšok financií vyzbieral Spolok pre postavenie mohyly od bežných ľudí, čo trvalo až do roku 1927,“ opisuje Valihora. Základný kameň mohyly položili na Bradle ešte v máji 1924. Do jeho vnútra vložili pamätné listiny. V tej od prezidenta T. G. Masaryka sa písalo: „Mne aj doktorovi Benešovi upravil cestu do najvplyvnejších kancelárií politických a vojenských.“
Štefánikov pohreb považoval Jurkovič za svoj najväčší a najodvážnejší počin. „Vedel, o čom hovorí, pretože bežní jednoduchí ľudia na Slovensku Štefánika príliš nepoznali, pretože pôsobil v zahraničí a zahynul pri návrate do vlasti. Pre mnohých ľudí prvou príležitosťou o zoznámenie sa s ním bol až jeho pohreb. Podľa dobových svedectiev na zúčastnených zanechal pohreb veľký dojem. Bolo tam 30 000 ľudí! Zhromaždenie sa stalo najväčšou akciou, kde sa stretli Slováci s národným cieľom. Keď obyčajní ľudia videli na pohrebe aj zástupcov dohodových mocností, uvedomili si, že zosnulý bol naozaj niekto a práve tento pohreb do veľkej miery prispel k vnímaniu Štefánika ako nášho národného hrdinu.“
Pamätník sa začal budovať v roku 1927 a postavili ho rekordne rýchlo. „Trvalo im to iba 280 pracovných dní. Spišský travertín opracovali priamo v kameňolome Dreveník podľa šablón na kvádre s presne určenými rozmermi, každý bol očíslovaný a vozili ich vagónmi do Brezovej. Zabral 196 vagónov. Mohyla je travertínom iba obložená, jadro je z liateho betónu.“
Mohyla v číslach
- šírka: 70m
- dĺžka: 96m
- 1 auto mali stavbári k dispozícii
- 280 dní trvala stavba
- cena stavby: 2 800 000kč
- 196 vagónov travertínu z Dreveníka
- 30% travertínu vymenili v rekonštrukcii po roku 1989
