Na smrť v priamom prenose sa nezabúda! Monopost sa rúti rýchlosťou viac ako 300 km za hodinu. Vpravo je obrovská reklama na pivo Kronenbourg a za ňou zákruta Tamburello. Mal to byť ďalší
rutinný pohyb volantom, akých urobí pilot formule jeden niekoľko
za preteky. Ale niečo je iné. Zlé. Williams Ayrtona Sennu ďalej
pokračuje rovno a prichádza hororový náraz. Modrobiely monopost
sa roztrieštil o betónovú stenu, vzduchom lietajú kolesá a
úlomky. Desiatky miliónov divákov po celom svete prestalo dýchať.
Bolo 14 hodín a 17 minút, prvý máj 1994.
V rokoch 1988, 1990 a 1991 sa vo farbách tímu McLaren stal
majstrom sveta, so 41 víťazstvami mu v historickej tabuľce patrí
piata prieška a jeho rekord v počte pole position (65) prekonali
len Nemec Michael Schumacher a Brit Lewis Hamilton.
Až oveľa neskôr vyšlo najavo, že tragédiu v siedmom kole
pretekov spôsobila prasknutá žrď riadenia, pre ktorú Brazílčan
nedokázal vyrovnať svoj monopost a napriek usilovnému brzdeniu
narazil do betónovej steny. Pitva ukázala, že ho zabil záves
kolesa, ktorý mu rozdrvil prilbu.
Tie preteky boli prekliate. Už v piatkovom tréningu 29. apríla
mal desivú nehodu Sennov krajan a chránenec Rubens Barrichello,
ktorý v rýchlosti 220 km/h dostal na olejovej škvrne šmyk a
rozbil svoj monopost o kovový plot. K sebe prišiel až po
niekoľkých minútach. Ešte väčšiu tragédiu prináša sobotná
kvalifikácia. Simtek Rakúšana Rolanda Ratzenbergera naráža v
rýchlosti 286 km/h do betonového múra.
Senna sleduje pokusy ooživovanie rakúskeho pilota v garáži a so slovami: „Bože nie savydáva do lekárskeho strediska v depe. Kým za krajanom Barrichellom ho pustili, za Rakúšan už nie. Vtedy sa vraj zrútil
a rozplakal. Na druhý deň – v nedeľu 1. mája sa napriek tomu
všetkému vydáva na trať a naplní sa jeho čierna predtucha zo
začiatku sezóny. Na jej štarte vraj sympatický Brazílčan povedal:
„Bude to sezóna plná nehôd... Budem šťastný, ak sa mi nič vážne
nestane,“ akoby tušil, že dôjde k niečomu strašnému...