Prečo sa herec Andy Hryc nebojí, že by si narobil ďalších nepriateľov? A čo ho láka vstúpiť do európskej politiky? To prezradil v rozhovore pre Nový Čas Nedeľa.
Inventúra vyšla v roku 2013. Čo vás viedlo k tomu vydať ju znova?
To nebola moja myšlienka. Tej prvej, v tvrdej väzbe, sa predalo 20 000 kusov, čo je rekord, ktorý v autobiografickej literatúre u nás nebude tak skoro prekonaný. Vlani sa mi ozvali z vydavateľstva, že by to radi vydali aj druhýkrát, ale chceli, aby som knihu doplnil. Ja na to, že to nebude problém, za šesť rokov sa toho stalo dosť. A keďže som už vedel, že budem kandidovať do Európskeho parlamentu, tak sme ju vydali teraz pred voľbami. A určite ste si všimli, že logo knihy je skoro rovnaké ako logo mojej strany Korektúra – Andrej Hryc. Druhé vydanie Inventúry som chcel vydať v mäkkej väzbe, aby si ju mohli kúpiť aj tí, ktorí musia viac počítať peniaze. Jej cena je oproti prvému vydaniu teraz polovičná.
Na obálke prvej knihy ste taký nahnevaný a fotka je čiernobiela. V druhom vydaní Inventúry ste už uvoľnený a usmiaty. Čo sa zmenilo?
Ten prvý portrét mi spravil jeden z najlepších českých fotografov – Jakub Ludvík. Odfotil ma asi tri mesiace po tom, ako sa mi v roku 2008 pri autonehode zabil syn Hugo. Mal som vtedy ťažké obdobie... Ten portrét vyjadruje presne moje duševné rozpoloženie, nebol to hnev, ale neskutočný smútok. A teraz, keď sme sa rozhodli urobiť druhú knihu, tak sme spravili aj druhú fotku. Zavolal som Jakubovi do Prahy s tým, že potrebujem úplne inú fotku – mám tam teda iný výraz a je farebná. Moje duševné rozpoloženie sa však za tých desať rokov nijako nezmenilo, akurát menej plačem...
V knihe zostala aj kapitola o herečke Magde Pavelekovej. Pred rokmi ste vyvolali rozruch, keď ste v knihe jej muža označili za eštebáka. Prečo?
O Magde Pavelekovej nebola v knihe kapitola, napísal som o nej 37 riadkov. V hereckej brandži sa o „biznise“ jej muža vedelo. Ja som o tom nepísal preto, že by som jej chcel ublížiť, s ňou sa napokon celkom dalo vychádzať... Lenže ona po roku 1989 prevrátila kabát. Paveleková bola komunistka ako sviňa, vedúca straníckej organizácie na Novej scéne! A jej muž bol druhý najdôležitejší eštebák v krajine. Pavelek odišiel ešte za komunizmu do penzie a dostal obrovský výsluhový dôchodok, Pavelekovej na jeho želanie vtedy dali titul zaslúžená umelkyňa. A zrazu po prevrate v roku 1989 počujem, že ona je potomok šľachtického rodu Koháry! Ja som sa tak nasral... Tak vtedy si bola komunistka a teraz si grófka? Potom niečo z toho nie je pravda. Preto som to napísal. A nakoniec sa aj zistilo, že s Koháryovcami nemala nič spoločné, akurát to, že bola z Levíc.
