Dvadsaťštyriročný Nemec s marockými koreňmi si od vlaňajšieho mája odpykáva vo väznici v Remscheide v nemeckej spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko trest za ublíženie na zdraví. Mladík, ktorý pôsobí plachým dojmom, sa vo výkone trestu zúčastňujú včelárskeho projektu, ktorého cieľom je zamestnať väzňov zmysluplnou prácou, ktorá z nich urobí zodpovedných občanov. Autori projektu ale chcú prispieť aj k ochrane životného prostredia - v spolupráci s takmer tromi miliónmi včiel. Čo by sa trestanci mali pri práci s medonosným hmyzom naučiť? Že to bolí, keď človek nedodržiava pravidlá, píše agentúra DPA.
Minister spravodlivosti spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko Peter Biesenbach usiluje o to, aby sa včelársky projekt presadil aj vo väzniciach v iných nemeckých spolkových krajinách. Už teraz síce majú ojedinele aj niekoľko úľov i inde, v Severnom Porýní-Vestfálsku je ale projekt "väzenských včiel" oveľa prepracovanejší. Zapojilo sa doň už niekoľko nápravných zariadení, ktoré navyše spolupracujú s miestnymi poľnohospodármi a obchodmi. Niektorí trestanci dochádzajú priamo na poľnohospodárskych usadlosti v okolí väzníc a so včelami pracujú priamo v úľoch v ovocných sadoch.
Starostlivosť o včely je v čisto mužskej väznici v Remscheide, kde sa miestne osadenstvo zaoberá skôr meraním svalov a mačovskými poznámkami, neobvyklým projektom. Na svedomí ho má riaditeľ miestneho pracovného oddelenia Jürgen Krämer, ktorý vo väzenstve pracuje už 40 rokov. Už dlho šesťdesiatdvaročný Krämer uvažoval, ako väzňov zmysluplne pripraviť na život za múrmi väznice. "Práca vonku sa zmenila," hovorí. Stolári a zámočníci z väzenia si podľa neho mimo väznice len ťažko zháňajú prácu.
Muhammad zo Sýrie vyrába darčekové krabičky na med z odpadového dreva a starých paliet. "Predtým som sa k rodine správal agresívnejšie. To už je ale vďaka včelám preč. Treba naozaj veľkú trpezlivosť," hovorí 48-ročný Sýrčan, ktorý si odpykáva trest za útok na svoju bývalú manželku v Remscheide od vlaňajšieho augusta. Krämer sa usmieva. "Kto pracuje so včelami, musí dodržiavať pravidlá, inak nasleduje okamžitý trest: chyba - bodnutie, a potom to bolí," hovorí.
Prvé úle so včelami do väznice v Remscheide Krämer doviezol na jar 2016. Od tej doby sa do projektu zapojila aj nápravné zariadenie v Castrop-Rauxel, v Gelsenkirchene a vo Schwerte. Dohromady tieto štyri väznice starajú o 68 včelstiev, ktoré každý rok zahrňujúceho medzi troma a štyrmi miliónmi kusov blanokrídleho hmyzu. S takým množstvom sa dá vyprodukovať až tona medu. Väznica zapojené do projektu si medzi sebou prácu delia: výroba včelích úľov, starostlivosť o včely, zber medu, práca s medometom a pravidelná údržba všetkého potrebného.
Krämer je presvedčený o účinnosti včelieho projektu. "Je to integračný program pre každého: pre utečencov, pre trestancov z Turecka, severnej Afriky, Ruska, Blízkeho a Ďalekého východu, ktorí často nevedia po nemecky, ale aj pre všetkých, ktorí majú len túto jednu šancu. V iných väzniciach takí ľudia často hrajú divadlo alebo sa len potulujú na cele, "vysvetľuje. Mimo väznicu, do sadov s kvitnúcimi ovocnými stromami a drevenými úlmi sa ale dostanú len väzni v miernejšom režime s vychádzkami. Majitelia poľnohospodárskej usadlosti Conrads v Leichlingen severne od Kolína nad Rýnom dovolili väznici v Remscheide, aby si na okrajoch ich sadov postavila úle, a nechávajú tam pracovať trestancov. Z kvetu na kvet tú lietajú tisíce včiel, ktoré si do svojich príbytkov usilovne prinášajú peľové zrná. "So včelami je človek v prírode. Spomalí a získa iný pohľad na svet," hovorí Krämer pri pohľade na vidiecku idylu v Leichlingene. Mnoho jeho zverencov to podľa neho vôbec nepozná.
"Do nápravného zariadenia prichádzajú ľudia s mnohými deficitmi. Sú zvyknutí uspokojovať svoje potreby prostredníctvom agresie. Tu ale nie," zdôrazňuje. Agresívni trestanci sa podľa neho do včelieho projektu, o ktorý je veľký záujem, vôbec nedostanú. "Sú ľudia, na ktoré žiadna terapia nezaberá. Tí musia byť za mrežami," dodáva. Krämer dúfa, že sa čo najviac väzňov z včelieho projektu po prepustení na slobodu stane členmi včelárskych spolkov. Na rozdiel od hľadania práce, čo je často frustrujúce, sa v spolkoch podľa neho nikto nepýta, čo adept robil v minulých rokoch. V spolkoch potom môžu bývalí väzni pokračovať v tom, čo sa vo väzení naučili. "Vedia, že existuje ešte niečo iné ako chľastanie a povaľovanie sa v krčme. Neznamená to však, že včelárčenie samotné by mohlo zastaviť trestnú činnosť," dodáva Krämer.
