Podľa spravodajského servera účasť na nich bola nízka - v celej krajine sa na nich zúčastnilo asi 3600 ľudí, z toho približne 1000 v Paríži.
Agentúra AP dodala, že niekoľko desiatok ľudí v sobotu zišlo aj na letisku Charla de Gaulla v Paríži, aby odsúdili plány na jeho privatizáciu.
Agentúra AP konštatovala, že prítomnosť bezpečnostných zložiek v uliciach Paríža bola menej citeľná. Neobjavili sa zatiaľ ani žiadne správy o násilnostiach.
Okrem Paríža sa v sobotu konali zhromaždenia žltých viest aj v iných mestách Francúzska vrátane Nice, Marseille, Chambéry a Lyonu, kde sa k žltým vestám pridali aj ochrancovia životného prostredia.
Protesty žltých viest vo Francúzsku pokračujú napriek tomu, že prezident Emmanuel Macron nedávno v reakcii na požiadavky ich protestného hnutia sľúbil napríklad zníženie daní pre čo najväčšiu skupinu obyvateľstva a reformu volebného systému znevýhodňujúceho malé politické strany.
Avizoval, že vláda plánuje skoncovať so zatváraním menších nemocníc a škôl v regiónoch. Zdôraznil, že školstvo jednou z priorít jeho vlády. Oznámil i zámer vytvoriť v každom "kantóne" klientské a poradenské centrá pre občanov, aby mali jednoduchší prístup k úradom a dostupnejšiu pomoc štátu v zložitých životných situáciách.
Vyslovil sa aj za zrušenie elitnej Vysokej školy verejnej správy (ENA) v Štrasburgu, ktorej je absolventom, ale obhajoval svoje opatrenia na podporu rozvoja podnikateľského prostredia. Dodal tiež, že po mesiacoch nepokojov je nevyhnutná obnova verejného poriadku.
Protesty tzv. žltých viest spojené s blokádami ciest a dôležitých objektov vo Francúzsku sa začali 17. novembra 2018, keď ich účastníci, oblečení do reflexných žltých viest, začali protestovať proti rastúcim cenám pohonných hmôt. Protesty postupne prerástli do masového hnutia proti zvyšujúcim sa životným nákladom. Hnutie žltých viest síce nemá oficiálneho vodcu, ale do volieb do Európskeho parlamentu (EP) dalo zaregistrovať tri kandidátne listiny. Hlasovanie do EP sa vo Francúzsku bude konať 26. mája.
