Pripomíname si výročie historickej Schumanovej deklarácie. Starý kontinent sa vtedy vydal cestou spolupráce, ktorá zabránila vojenským konfliktom medzi jednotlivými národmi. Z krajín, ktoré proti sebe stáli po stáročia vo vojenských konfliktoch, sa stali partneri a priatelia. Súčasťou tohto spoločenstva prosperity je už 15 rokov aj Slovensko.
Francúzsky minister zahraničných vecí Robert Schuman predniesol 9. mája 1950 v Paríži historický prejav, v ktorom navrhol novú podobu politickej spolupráce v Európe. Z odvekých nepriateľov - Nemcov a Francúzov - sa stali partneri. Nezhody medzi krajinami sa riešili za rokovacím stolom, nie na bojisku. Návrh Roberta Schumana sa považuje za začiatok budovania toho, čo dnes poznáme ako Európsku úniu.
„Európska únia vznikla pôvodne ako spoločenstvo mieru, spolupráce a hlavne priestor na vytvorenie veľkého európskeho trhu, čiže za účelom ekonomickej spolupráce. Postupne sa vyvinula v to, čo máme dnes,“ vysvetlil Ladislav Miko, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Ako doplnil, ide vlastne o spoločenstvo, ktoré je svojimi vlastnosťami unikátne, a pre štáty je výhodné byť jeho členom bez ohľadu na to, či sú veľké alebo malé. Upozorňuje aj na dôležitosť eurovolieb. „Ak voliť nepôjdeme, znamená to, že reprezentantov za nás zvolia iní, tí, čo k voľbám pôjdu. A zvolení môžu byť takí, ktorých si možno ako našich zástupcov nevieme predstaviť,“ dodal Miko.
Členstvo Slovenska v číslach
29,5 miliardy eur - investície na Slovensku v rokoch 2004 - 2020 z európskych fondov
157 000 ľudí - získalo prístup ku kvalitnejším vodným a kanalizačným sieťam
2 248 cestných komunikácií - bolo obnovených vďaka prostriedkom z EÚ
949 výskumných projektov - bolo podporených
155 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest - bolo postavených do roku 2013
Kde nám v rámci EU pomôžu
Europe Direct - Na bezplatnom čísle 00 800 6789 1011 môžete klásť rôzne otázky týkajúce sa EÚ aj v slovenčine.
Európsky ombudsman - Obráťte sa na neho, pokiaľ sa vám zdá, že postup zo strany inštitúcií alebo orgánov EÚ bol voči vám nesprávny.
SOLVIT - Môže vám pomôcť, keď sa pri podnikaní stretnete v niektorej z členských krajín s prekážkami či neférovým prístupom.
Konzultácie - Európska komisia pravidelne publikuje verejné konzultácie o svojich plánovaných iniciatívach, v ktorých môže každý Európan vyjadriť svoj názor.
Dialógy s občanmi. Vyvíjať tlak na Komisiu sa dá aj počas diskusií s občanmi, ktoré sa organizujú v mestách po celej EÚ. Pripomienky aj v slovenčine.
Európsky súd pre ľudské práva, hoci nie je inštitúciou EÚ, spadá pod Radu Európy a jeho sídlo je v Štrasburgu. Obrátiť sa naň môžete v prípade, že boli porušené vaše základné práva a na vnútroštátnej úrovni ste vyčerpali všetky prostriedky nápravy.
4 možnosti, ako na to
1. Voľby do Európskeho parlamentu
Voľby do Európskeho parlamentu (EP) sú základným nástrojom, ktorým rozhodujeme o tom, ako a kam sa EÚ bude posúvať. Hoci voľby do EP vnímame ako niečo vzdialené, sú to práve europoslanci, ktorí spolurozhodujú napríklad o rozpočte EÚ alebo právnych predpisoch, ktoré musia členské štáty dodržiavať.
Pri výbere našich zástupcov je dôležité si položiť jednoduché otázky:
- Do akej miery nám hovoria politici pravdu?
- Ako plnia svoje predvolebné sľuby?
- Robia naozaj to, kvôli čomu sme ich do europarlamentu zvolili?
Najbližšie voľby do EP sú za dverami, udejú sa v sobotu 25. mája 2019. Ľudia, ktorých si zvolíme, budú reprezentovať Slovensko ďalších 5 rokov.
2. Európska iniciatíva občanov
Možno neviete, že občania EÚ majú právo priamo sa podieľať na formovaní politík. Stačí, ak sa nájde milión ľudí (teda 1/500 všetkých obyvateľov EÚ) aspoň zo 7 členských štátov podporujúcich konkrétnu iniciatívu, ktorá sa môže týkať ľubovoľnej oblasti. Pokiaľ iniciatíva splní všetky náležitosti, Európska komisia sa ňou musí zaoberať a navrhnúť legislatívne riešenie.
3. Tlak verejnej mienky
Volených zástupcov by sme po voľbách mali kontrolovať a konfrontovať. Väčšina politikov je na sociálnych sieťach a niet väčšej motivácie pre voleného zástupcu, ako keď vie, že o jeho činnosť sa verejnosť aktívne zaujíma a je aj kritická.
4. Európske inštitúcie
V Rade zastupujú členské štáty ich riadne zvolení zástupcovia (ministri a hlavy štátov). Počíta sa teda aj hlas v národných voľbách, lebo takto zvolení politici sa podieľajú aj na vzniku európskej legislatívy.
Ako sa v EÚ rodia rozhodnutia
1. Vedúci predstavitelia jednotlivých krajín spoločne preberajú víziu Európy
- Premiéri a ministri členských krajín sa spolu pravidelne stretávajú v Rade. Prijímajú politické rozhodnutia z rôznych oblastí.
2. Európska komisia
- Navrhuje konkrétne riešenia. Legislatívnym návrhom predchádzajú konzultácie a analýzy dosahov. Komisia takisto dohliada na to, či si členské štáty plnia svoje povinnosti.
3. O návrhoch hlasujú Rada a Európsky parlament
- O tom, či sa navrhované riešenia dostanú do praxe, rozhodujú Rada a Európsky parlament.
Európska komisia na Slovensku
Všetko o EÚ sa dozviete na: www.europa.sk a na facebooku Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku
Mýty vyvraciame na: www.euromyty.sk
Praktické rady pre občanov a podnikateľov: www.vasaeuropa.sk
Akékoľvek otázky a podnety môžete adresovať na: info@europa.sk
Európske informačné centrum s materiálmi o EÚ nájdete v Bratislave na ulici Palisády 29.
Dajte našim mandát
Ladislav Miko, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku
- Väčšina štátov, ktoré ešte v Únii nie sú, no majú možnosť a perspektívu splniť stanovené podmienky na vstup, sa aj o ich splnenie a vstup do EÚ snažia. Toto jasne ukazuje, že je to pre ne výhodné napriek tomu, že existujú rôzne diskusie o problémoch alebo obmedzeniach, ktoré s členstvom v EÚ súvisia. Myslím si, že je to veľmi dôležité stále pripomínať. Toto je aj, okrem iného, cieľom našej predvolebnej Roadshow po 17 slovenských mestách, ktoré navštevujeme. Všetky možnosti, ktoré máme, sa nám podarí naplniť vtedy, ak budeme v Únii aktívne vystupovať. To znamená, že potrebujeme vybaviť našich poslancov v Európskom parlamente silným mandátom, a to tak, že pôjdeme predovšetkým 25. mája voliť a vyberieme si svojho kandidáta, ktorý nás bude reprezentovať.
Nezostaňte doma
Dionýz Hochel, riaditeľ Kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku
- Občania Slovenska, ktorí sa cítia byť Európanmi, považujú EÚ za svoju druhú vlasť, by rozhodne nemali zostať doma. Ak hlasujú v slovenských voľbách, rovnako by mali zahlasovať aj v tých európskych.
Európska únia
- Od roku 1950 sa krajiny začínajú hospodársky a politicky zjednocovať v Európskom spoločenstve uhlia a ocele. Šiestimi zakladajúcimi krajinami sú Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Luxembursko a Holandsko.
- V roku 1957 dochádza k podpísaniu Rímskej zmluvy, vďaka ktorej vzniká Európske hospodárske spoločenstvo (EHS).
- 1. januára 1973 pristupuje k Európskej únii Dánsko, Írsko a Spojené kráľovstvo, čím sa počet členských štátov zvýši na deväť. Rastie vplyv Európskeho parlamentu na záležitosti EÚ.
- V roku 1979 môžu všetci občania po prvý raz priamo voliť svojich zástupcov do Európskeho parlamentu.
- V roku 1981 sa Grécko stáva desiatym členom EÚ. O päť rokov sa pridávajú Španielsko a Portugalsko.
- V roku 1986 dochádza k podpísaniu Jednotného európskeho aktu, vďaka čomu dochádza k vytvoreniu „jednotného trhu“.
- V roku 1993 sa podarilo zavŕšiť vytvorenie jednotného trhu, ktorý sa vyznačuje „štyrmi slobodami”: voľný pohyb tovaru, služieb, osôb a kapitálu. Slováci práve tieto 4 slobody oceňujú ako najvýznamnejší prínos členstva v Európskej únii.
- V roku 1995 pristupujú k EÚ tri ďalšie štáty: Rakúsko, Fínsko a Švédsko. Malá luxemburská dedina prepožičala svoje meno Schengen dohodám, ktoré ľuďom postupne umožňujú cestovať bez pasových kontrol na hraniciach, vzniká tzv. Schengenský priestor. Slováci túto výhodu využívajú od roku 2007.
- V roku 2004 do EÚ vstupuje 10 nových krajín (vrátane Slovenska), v roku 2007 Bulharsko a Rumunsko.
- V roku 2012 získava Európska únia Nobelovu cenu za mier.
- V roku 2013 sa Chorvátsko stáva 28. členským štátom EÚ.
