Dôvodom je zachovať pre ďalšie generácie tento komplex terás a chrámov čo najmenej opotrebovaný masovými návštevami turistov, denne ho totiž navštívi v priemere okolo 4000 ľudí. Vlani ich do tejto pamiatky UNESCO prišlo v sezóne rekordných 6000 denne, uviedla peruánska tlačová agentúra Andina.
Od stredy obmedzia miestne úrady vstup do troch najnavštevovanejších častí Machu Picchu (Chrámu Slnka, Chrám Kondora a rituálne miesto Intihuatana) na tri hodiny denne. Dva týždne budú testovať vstup do týchto miest po tri hodiny v rôznych častiach dňa, aby zistili, ktorú dobu potom pre vstup do nich stanoviť od júna. "Je tam evidentné opotrebovanie schodov a poschodí a najzraniteľnejšie sú tri miesta (Intihuatana a chrámy Slnka a Kondora)," vysvetlil miestnym médiám dôvod nového opatrenia správcu Machu Picchu José bastante.
Machu Picchu leží asi 100 kilometrov od niekdajšieho hlavného mesta ríše Inkov Cuzka v nadmorskej výške asi 2400 metrov nad kaňonom rieky Urubamba. Mesto, vystavané z presne opracovaných kvádrov bez spojiva, pozerajúc z horského sedla na zelené vrcholky peruánskych Ánd, nechal postaviť v polovici 15. storočia panovník Pachacútec Yupanqui.
Španieli, ktorí ríšu Inkov dobyli v prvej polovici 16. storočia, Machu Picchu neobjavili. Našiel ho až v roku 1911 Američan Hiram Bingham. Dodnes sa experti nezhodujú v tom, kedy a prečo bolo toto mesto svojimi obyvateľmi opustené. Podľa niektorých teórií nešlo ani o klasické mesto, ale o akúsi poľnohospodársku testovaciu stanicu ríše Inkov. Množstvo plodín, ktoré sa tam dalo pestovať, by totiž toto vtedy asi tisícové mesto neuživilo. Terasovité políčka ale poskytovali odlišnú mikroklímu pre rôzne plodiny.
