Po turbulentnom období Kraus však zažíva obrovské šťastie. Na jeseň sa totižto stane tretíkrát otcom. Pre Nový Čas víkend prezradil, dieťa akého pohlavia nosí jeho Janka pod srdcom a dvojica dokonca bábätku vybrala už aj meno. Ako prijali Krausove deti z prvého manželstva, že budú mať súrodenca?
V úlohe otca budete už po tretí raz. Pripravujete sa nejako špeciálne?
Nie, vôbec. Len sa na to veľmi teším. Uvedomujem si, že to bude iné. Mám viac skúseností a dal som si predsavzatie, že budem zodpovednejší a prísnejší otec, ktorý bude mať výchovu od začiatku pevne pod kontrolou. Ale už teraz viem, že to bude úplne inak. Som totiž rozmaznávajúci otec.
Sú teda vaše deti z prvého manželstva rozmaznané?
Rozmaznával som ich, ako sa len dalo. Dostali odo mňa asi viac darčekov, ako bolo nutné, na druhej strane dostali aj veľa energie, času a lásky, a tak z nich vyrástli úžasní ľudia a určite sa neprejavujú ako rozmaznaní.
Janka, vy máte šesťročného synčeka Tomiho. Aká ste mamina?
Som prísnejšia vo výchove. Všetko musí mať u mňa nejaké hranice. Tomi je na to už navyknutý odmalička, takže sa nemusím za neho hanbiť, keď niekam prídeme, že sa mi hodí o zem. To ja nepoznám. Dúfam, že sa nám to podarí aj pri druhom dieťati.
Andy, rozmaznávate Jankinho synčeka Tomiho?
Tam je to trošku iná situácia. Nie som Tomiho otec. Snažím sa mať s Tomim skôr kamarátsky vzťah. Zo začiatku, keď som chcel prelomiť ľady, som možno bol darčekovo pompéznejší. Aj pri ňom som však veľmi rýchlo pochopil, že spoločne strávený čas, rozprávanie sa a spoločné hry alebo výlety, sú najlepší spôsob, ako si získať priazeň dieťaťa.
Tomi bude od septembra školákom. Absolvovali ste už zápis?
Janka: Áno, máme ho už za sebou. Boli sme všetci, čiže aj Andy. Prebiehalo to super. Tomi je suverénny, nebojí sa ísť niečo odprezentovať, keď vie.
Aj ste sa s ním nejako špeciálne pripravovali na tento jeho veľký deň?
Janka: On to ako veľký deň nevnímal. Každému povie, že do školy sa neteší.
Andy: Odkedy spolu bývame, snažím sa na seba prevziať aj veci „výchovné“. Hravou formou sa doma učíme čítať, písať, počítať. Treba nájsť zdravý kompromis a deti v tomto smere do ničoho nenútiť.
Kto bol väčším iniciátorom spoločného bábätka?
Nikto nebol iniciátorom. Prišlo to veľmi prirodzene. Nepamätám si, že by sme mali k tejto téme vážnu debatu. Keď sme pochopili, že je náš vzťah vážny, tak otázka spoločného dieťaťa nám pripadala ako niečo samozrejmé. Skôr sme riešili načasovanie. V prvom rade sme chceli, aby sa moje deti s Jankou a s Tomim dostali do fázy, že sa všetci navzájom akceptujú. Užili sme si už spoločné dovolenky a keď mám na víkend deti, tak je síce náročné nastaviť program tak, aby boli všetci spokojní, ale zatiaľ sa nám to darí. Takže nastáva ďalšia fáza – zapojiť do partie šiesteho člena.
Ako prijali deti z prvého manželstva, že budú mať maličkého súrodenca?
Túto informáciu akceptujú. Zojka aj Boris sú veľmi empatickí a neviem si predstaviť, že by sa netešili z toho, že budú mať nového súrodenca. Aj keď len „polovičného“.
Mať bábätko v 50-ke je celkom odvaha. Zamýšľali ste sa nad tým, že keď budete mať 60-ku, tak budete mať malého školáčika?
Všetci mi to hovoria. Ale dnes je iná doba. Ak sa muž o seba stará, je v psychickej aj fyzickej pohode, finančne zabezpečený, tak päťdesiatka nie je problém. Neviem o zdravotných či iných prekážkach, ktoré by mi mohli brániť byť otcom na 100 %. Navyše mám vedľa seba Janku – je úžasná mama a ja som presvedčený, že spoločne nový prírastok, bez problémov a s veľkou radosťou, zvládneme. Verím, že pri tom budem stíhať aj svoju prácu a veľmi mi záleží na tom, aby aj Boris so Zojou dostávali odo mňa toľko času a pozornosti ako doteraz. A hlavne - malé bábätko ma ešte viac omladí. Prinesie novú energiu.
Ste pripravený aj na vstávanie v noci? Predsa len, bude to zmena.
S ranným vstávaním až taký problém nemám, aj keď sa to niekedy javí inak. Dobre, tak vyliezam dlhšie, ale nakoniec vyleziem vždy. A nočné vstávanie mám nacvičené. Často dostanem uprostred noci kreatívny nápad a vyskakujem z postele, aby som si ho zapísal.
Pripravujete už aj výbavičku pre bábätko? Či ste poverčivé typy a nechávate všetko na obdobie až po príchode bábätka na svet?
Janka: Máme čapicu a jedny papučky, ktoré doniesol Andy zo svojich motorkárskych výjazdov po Route 66. Tie už sú pripravené. Dokonca trafil aj farbu! Ale ostatné veci zatiaľ nemáme. To má čas.
Andy: Kočík sme si boli obzrieť, ale ten sa kupuje, až keď sa dieťatko narodí. Vraj sa to nemá skôr.
Spomínate, že už poznáte pohlavie. Prezradíte, či čakáte dievčatko, alebo chlapčeka?
Jasné, dievčatko.
Aj meno už máte vybrané?
Adelka, to máme od začiatku. My sme vedeli, že to bude dievča.
Prečo?
Neviem. Taký vnútorný pocit. Obaja sme túžili mať spolu dievčatko.
Spomínate nový byt. Kedy sa sťahujete a už zariaďujete?
Sťahujeme sa koncom leta. Byt sme dali komplet vypratať, lebo si ho chceme zariadiť podľa svojich predstáv. Nič komplikované, jednoduchý, praktický štýl. Tak, aby tam mali priestor všetci, aj Boris a Zoja, keď prídu na víkend. Aj keď je pravda, že kým budeme mať dom v Rakúsku, tak na víkendy asi budeme chodievať tam.
Teraz troška do pracovnej sféry. Účinkujete v Susedoch, kde vaša seriálová manželka Viki Ráková tiež čaká bábätko. Vymieňate si také tie „tehotenské“ informácie?
Áno, Viki je mesiac a dačo pred nami. S Jankou sa poznajú len tak zbežne. Ako mamičky v nejakom priamom kontakte nie sú. Cezo mňa sa tak navzájom pozdravujú. Som sprostredkovateľom pozdravov a informácií medzi Viki a Jankou.
Zahrniete do deja Susedov aj Vikino tehotenstvo?
Inak sa to ani nedá. Ale my sme sa s Peťom potešili, lebo je to vďačná téma na sitkom. A môžeme ju ťahať celú sériu. Tehotenstvo, fyzické aj psychické zmeny Ildikó, samotný pôrod. Nakrúcanie je, samozrejme, náročnejšie, v niektorých momentoch sme ešte bruško museli skrývať, v častiach, kde už bude Ildikó pomaly rodiť, jej zase budeme bruško trochu „dokrmovať“. Verím, že diváci si prídu na svoje a budú si Susedov užívať rovnako, ako si ich my užívame počas nakrúcania.
